Mal som ponuku z Deutsche Welle, aj z ORF, dokonca aj z ČRO. Z SRO ma vyhodili pre nadbytočnosť, ale keď si zrátam, koľko vynikajúcich kolegov z toho istého dôvodu vyhodila tá istá pani riaditeľka z tej istej inštitúcie, tak je mi vlastne cťou byť v skupine "odstránených". A ešte väčšou cťou mi je nebyť v skupine "vyvolených", teda tých, ktorých pani riaditeľka ešte pre nadbytočnosť nevyhodila. Možno prežijú, na škodu SRO, kým niekto pre nadbytočnosť nevyhodí pani riaditeľku. A to už na škodu SRO nebude, to bude jeho spása.
Spomínam si, aké vzrušenie vyvolalo kedysi, niekoľko rokov po prevrate, vyhlásenie pani Allbrightovej o tom, že Slovensko je čierna diera Európy. To vyhlásenie malo len jednu jedinú chybičku. Slovensko si také označenie nezaslúžilo a nikdy nezaslúži. Je to nádherná a úžasná krajina, plná nádherných a úžasných zaujmímavostí. O jeho obyvateľoch - aspoň tých, ktorých je vidieť, počuť a čítať, to však povedať nemôžem. A nemyslím tým len novinárov, to by bolo smiešne, takmer až ficovské.
Nečudujem sa, že niekoľko ponúk na prácu prišlo zo zahraničia. Čitateľ sa však asi čuduje, prečo som si niektorú z nich nevybral. Nuž preto, čo som napísal o odstavec vyššie. Slovensko je nádherná a úžasná krajina. A ja, ako jej občan, mám ešte stále právo v nej žiť. To právo mi nevezme žiaden hlupák či hlupaňa výpoveďou z takých či onakých dôvodov. Výpoveď z vlasti zatiaľ dostať nemožno. Hoci, ako poznám viacerých ľudkov, slováčiskov, ktorých som počas mojej životno-profesijnej dráhy chtiac či nechtiac stretol, ak by sa dala dať niekomu výpoveď zo štátu, radi by ju dali tým všetkým, ktorí nestrkajú hlavu medzi gule, keď ide o niečo, ktorí nepodlizujú a nedržia hubu, ak ide aj o čosi.
V Európe by nastala čierna diera blbosti pani Allbrightovej. Tu, u nás, na Slovensku.
Lenže ja chcem žiť a pracovať doma. U nás. Nepôjdem niekam do Anglicka vykladať banány alebo do Španielska oberať jahody. Čo by asi najviac chcela naša nesmierne sociálna vláda, ktorej prioritou je tu v týchto končinách - vraj - človek.
Odpoveď na akýkoľvek inzerát, ponúkajúci miesto na Slovensku pre novinára s praxou je buď - žiadna, to už je taký náš národný obyčaj, neodpovedať nikomu a na nič už z princípu, alebo má podobu - "uprednostňujeme mladú dynamickú posilu vo veku do 30 rokov." Žiaľ, asi budem musieť byť dynamický, hoci aj blbý.
Témou dňa je prasačia chrípka - zámerne píšem prasačia s mäkkým "č", aj jazykovedci to povolili, lebo nemyslím si, že je "opicia" láska, ale opičia. A celý život som jedol prasačie kolienko, prasačí podbradok, prasačí chvostík a podobne. A celý život žijem - až na malé svetlé výnimky - v jednom prasačinci. Aspoň po morálnej stránke.
Iba stádo píše o tej prasacej. Stádo oznámilo, že údajne už má obeť. Stádo povedalo - údajne. Mám pocit, že štáb, ktorý pustil túto fámu do sveta má údajne IQ pod bodom mrazu. Nič sa nedeje, žiadna poplašná správa, žiadne trestné oznámenie.
Stádo nás informuje o tom, ako istej celebrite odtiekla plodová voda, ako inej celebrite frajer prebral frajera ďalšej celebrity, alebo sa to stádo vyžíva v tom, že 15 ročné decko, ktoré sa chce stať superstar, má málo sexu, zato však veľa skúseností s drogami.Stádo produkuje informácie a väčšina z nás sa logicky stala stádom. Na základe takto hodnotných informácií. Mladé, dynamické stádo.
Len na dôvetok: Najnižšia vzdelanostná úroveň medzi novinármi v Európe je na Slovensku. Najnovšie už redakciám stačia aj "stážisti" bez vzdelania. A bez nároku na mzdu a čokoľvek iné. Kým šte pred asi desiatimi rokmi malo 80 percent novinárov príslušnú vysokú školu, dnes nemá 60 percent z nich ani stredné vzdelanie.
Takže otázka - má tu šancu robiť novinárčinu dospelý človek? Vzdelaný a najmä schopný posudzovať, porovnávať, analyzovať?Alebo objednáme my, konzumenti informácií jeden autobus, ktorý ráno obehne redakcie, naloží v nich "novinárov" a odvezie ich niekam, kde si spolu môžu okopírovať wikipédiu? Aj to by bolo lepšie ako to, čo nám ponúkajú dnes.
Mimochodom, raz som jednej z mojich šéfok, telom obdarenej, ale duchom nedovyživenej, ako inak, že, ponúkol, že by som spravil medajlón o pánovi Schweitzerovi. Albertovi. Povedala, že by bola radšej, keby som priniesol rozhovor s ním a dala sa strihať reportáž z národného parku. Vystrihovala jeden štebot za druhým, akýkoľvek prírodný zvuk. Vraj - je to nefunkčné. Bola mladá a dynamická.
Nuž čo.
