V Abu Dabi si postavili dunu. Duna, to je kopec čohosi. Obvykle to "čosi" naveje vietor.
V Abu Dabi to "čosi" navozili. Miestni vravia - vraj stovky kamiónov navozili piesok z neďalekej púšte.
Miestni Pakistanci. Pretože len tí vedia niečo o skutočnom živote v Abu Dabi. A ešte Indovia. A Filipínci tak nanajvýš.
Navozená duna je nad nudaplážou. Vidno z nej na blondínky. Dá sa na ňu vybehnúť off-roadom.
Dá sa na nej aj surfovať. Na doske.
Miestni, ktorých už nebavia rollsy, surfujú po blondýnkach. Z duny, očami, ďalekohľadom.
Vyšiel som z domu. Ráno. Pribudla duna. Nevysoká, ale bolo ju treba obísť.
Po pamäti smerujem ku garáži. Aj tam duna. Garáž v nej.
Schovaná v záveji.
Pamätám na roky v Bratislave, keď električky skončili v záveji.
Dnes závej skončil v električke. Schúlený pod sedadlom. Len si tam tak ležal a rástol pri každom otvorení dverí.
Duna snehu v električke, zatiaľ sa pohybujúcej.
Žijem v Abu Dabi. Na brehu Dunaja.
Miestnych už prestali baviť hádky, majetky, nenávisť.
Miestnym navialo duny.
Duny sú v meste všade. Nasypané zvrchu a zadarmo.
Len blondýnky sa schovali.
Všetci nadávajú. Ja si žijem ako v Abu Dabi. Je mi fajn.
