Ak sa čudujete, prečo zase nová strana, dôvodov je viacero, za všetky aspoň jeden, pre mňa ten najdôležitejší - arogancia a zneužívanie štátnej moci. Stretávame sa s ňou všetci a všade, vo vláde, v parlamente, na úradoch, na súdoch, na cestách a ako (talk)show i na našich televíznych obrazovkách. Nevyskytuje sa náhodne, zriedkavo, ale prejavuje sa už ako národný šport, ktorý sa nezadržateľne šíri a za sebou zanecháva skazu, ako vírusová choroba. Už dlhšie si kladiem 4 jednoduché otázky: 1. Prečo to tak je ? 2. Nedá sa s tým už naozaj nič robiť ? 3. Ako legálne vyrovnať mocenskú nerovnováhu v štáte ? 4.Ako je možné o tom, že sa veci dajú zmeniť, presvedčiť ľudí ?1. Prečo to tak je ?Na prvú otázku odpovedal už americký politik George Mason, ktorý sa na jednom zasadaní amerického parlamentu vyjadril takto: „Vzhľadom na ľudskú prirodzenosť si môžeme byť istí, že tí, ktorí majú v rukách moc, ...budú vždy, keď k tomu budú mať príležitosť, ... túto moc zvyšovať.“Dôsledkom tejto pravdy je odcudzenie politiky (politikov) od „bežného života občana“, čo v praxi znamená, že po voľbách sa z politikov víťaznej strany stávajú mocní a neomylní vládcovia. Oni jediní majú vo všetkom pravdu, stávajú sa vlastníkmi patentu na rozum. Nepotrebujú opozíciu, médiá, neziskové organizácie a najmä nás ľudí. Do ďaľších parlamentných volieb sme tu už my občania pre nich, veď sme si ich zvolili. Oni rozohrávajú na 4 roky veľkolepú reality show. Hrajú sa na to, že nás mocensky zastupujú, že sa o nás starajú. Avšak v skutočnosti sú rozhodovacie kritériá štátnej moci iba navonok odvodené od potrieb nás občanov; reálne ide o partikulárne záujmy strán, osobný finančný záujem, ideológiu, politický boj s opozíciou a pod.Iste si poviete, že sú to otrepané frázy, prečo nás znovu s týmto niekto otravuje, už sme si zvykli (dúfam, že ešte nie všetci), aj tak sa to nedá zmeniť. A tu sa už dostávame k druhej otázke.2. Nedá sa s tým už naozaj nič robiť ? Myslím si, že dá...verím, že sa dá...určite sa dá. Než som dospel k tomuto presvedčeniu, najskôr som musel prísť na to, čo je tu klúčové, čo a prečo nefunguje tak, ako by malo... a potom, ako to vyriešiť.Paradoxne mi pri hľadaní pravdy pomohol práve súčasný premiér Robert Fico a spôsob, akým sa dostal k moci (slobodné parlamentné voľby), demokraticky zvolený parlament a súčasný prezident Ivan Gašparovič. Bol to ich jednomyseľný spôsob výkonu svojich funkcií a moci, ktorý mi otvoril oči. Opäť sa ukázalo, že všetko zlé je na niečo dobré.Tým klúčovým, čo nefunguje, je (ne)rozdelenie moci v štáte. K tomu môže prísť a prichádza najmä vtedy, ak existuje (ne)priaznivá súhra okolností a víťazná politická strana po voľbách obsadí s (veľkou) prevahou vládu aj parlament. Vtedy je riziko zneužívania (paradoxne legálne nadobudnutej) moci obrovské, ešte znásobené, ak je to navyše výrazne strana jedného muža (Mečiar, Fico). Najbližšie k tomuto scenáru majú vždy strany populistické (napr.SMER, HZDS) a nacionalistické (napr. Heiderova strana v Rakúsku). K tomu ešte treba priradiť „jednofarebného“ prezidenta a príležitosť k zneužívaniu moci, ktorú spomína George Mason vo svojom citáte, je na svete. Tento negatívny fenomén systému parlamentnej demokracie u nás doteraz nikto úspešne nevyriešil. Ponúka sa teda tretia klúčová otázka, ktorú som musel zodpovedať, aby som sa prepracoval k úspešnému riešeniu. 3. Ako legálne vyrovnať mocenskú nerovnováhu v štáte ? Odpoveď je, čuduj sa svete, veľmi jednoduchá. Prezident. Áno prezident, ako protiváha moci, je naša nádej. Pre začiatok, hypoteticky, si predstavte, že prezident by bol inofarebný ako vláda a parlament, zjednodušene povedané, ak je vláda ľavicová, prezident je pravicový, a naopak. V skutočnosti sa nejedná o pravicu alebo ľavicu, ale o to, že by bol v opozícii ku vláde a parlamentu, bol by zvolený ľudom, a hájil by ich práva, slobodu a záujmy. Bol by politickou mocenskou protiváhou, garanciou obhajoby záujmov občanov.Niekto iste namietne, že to je hlúposť a že by to nepomohlo, lebo náš prezident zo zákona je tzv. slabý prezident, čiže nemá dostatok právomocí niečo ovplyvniť. To je pravda, ale čo ak by sme to zmenili. Čo ak by sme ako nová (možno) najsilnejšia strana (prečo môžem mať a mám takéto ambície vysvetlím o chvíľu) dokázali dosiahnuť zmenu zákona tak, aby prezident mohol vrátiť do parlamentu zákon nielen raz, ale stále, pokiaľ by neboli rešpektované záujmy občanov. Čo ak by prezident mohol neustále vetovať zákon, ktorý je prejavom a výsledkom arogancie moci vlády a parlamentu voči občanom, ktorí práve zozbierali dostatok podpisov na petíciu a zaslali ju do parlamentu, no aj tak nebola rešpektovaná ? Čo ak by prezident opakovane vrátil do parlamentu zákon, proti ktorému sa postavila celá odborná verejnosť v danej oblasti, no aj tak ho parlament uzákonil? (Konkrétny mechanizmus zvýšenia účinnosti a fungovania prezidentského veta nechám na právnikov).Áno, odpoveď znie, mocenskú rovnováhu a tým aj spravodlivosť stojacu na strane občanov, je možné legálne dosiahnuť pomocou toho, že si občania zvolia svojho prezidenta a súčasne dosiahnu zvýšenie jeho kompetencií.Teraz si možno pomyslíte, hľa, aké jednoduché, ale aj tak tomu neveríte, lebo je to nereálne. Nikdy sa nepodarí zjednotiť dostatok ľudí tak, aby vznikla naozaj silná občianska strana, ktorá by mohla zohrávať takúto rozhodujúcu úlohu v dnešnej politike. A tak sa dostávame k štvrtej klúčovej otázke, ktorú som si položil aj ja.4.Ako je možné o tom, že sa veci dajú zmeniť, presvedčiť ľudí ?Poviem úprimne, že neverím, že založenie (obyčajnej) novej strany niečo vyrieši. Ani pravda, ani logika, ani otvorenosť, ani kritika, nič nezaváži. Veď koľko nových strán len nedávno vzniklo a aj teraz vzniká. Sú často aj reprezentované čestnými a rozumnými ľuďmi, majú dobré úmysly, používajú úprimné slová, presvedčivé argumenty, ale stále to nestačí. Prečo? Lebo je to stále o tom istom, ľudia im už neveria, lebo to všetko tu už bolo. Nič nové pod slnkom. Strany vznikli, nasľubovali a potom skĺzli do starých osvedčených kolají arogancie a zneužívania moci a nesplnených sľubov. Jednoducho povedané, žiadna nová „obyčajná“ strana dnes nemá veľkú šancu na úspech.Takže...! Čo ja vlastne chcem...? O čom vás tu presviedčam, myslíte si určite. Áno, založenie obyčajnej novej strany nepomôže. To, čo ja našim občanom ponúkam, je nová strana, ktorá je iná, ako všetky ostatné. A v čom je teda iná ? Je to strana, ktorá nemá mocenské ambície...! (ako jediná)Je to strana, ktorá kontroluje vládnu moc...! Je to strana, ktorá je 100%-nou zárukou ochrany práv, slobôd a záujmov ľudí...!Čo to v praxi znamená ? Naša strana odmieta účasť na moci, nechce a nebude nikdy vládnuť i keď by bola tak silná, že by vyhrala parlamentné voľby. Tento základný stavebný pilier strany bude zakotvený v jej stanovách a maximálne právne zabezpečený. Toto je hlavný princíp a argument, prečo by ľudia mohli tejto strane dôverovať. Naopak, našim hlavným cieľom je cestou voľby nášho občianskeho prezidenta zabudovať do politiky systém právnej a politickej brzdy a protiváhy, ktorý by jednoznačne a efektívne ochraňoval záujmy občana stále, i v období medzi voľbami.Áno, myslím si, že takáto nová strana je dostatočne iná ako tie ostatné. A ak má nejaká nová strana šancu uspeť, tak je to práve tá naša so symbolickým názvom „NÁŠ PREZIDENT“. Ona nikdy nemôže a nebude stáť proti občanom, naopak vždy bude stáť na ich strane, lebo to má v génoch. Ona a nami zvolený prezident budú vždy pevnou zárukou ochrany občanov pred aroganciou a zneužívaním štátnej moci. A v akom sme štádiu ? V súčasnosti som oslovil rôznych ľudí a vytváram prípravný výbor. Vyzývam všetkých, ktorí veria, tak ako ja, že cestou kontroly moci sa dá skutočne dosiahnuť zlepšenie postavenia nás občanov, aby sa pridali. So zberom podpisov som ešte nezačal, avšak bude to čoskoro. V prípade záujmu zatiaľ postačí, ak mi napíšete svoj názor, buď cestou diskusie k článku tu, alebo na bruno.sloboda@gmail.com. V ďalšom článku uverejním poslanie, hodnoty a ciele strany „NÁŠ PREZIDENT“.
