Neobľubujem zimu, z dôvodu tmavých večerov. Postrádam slnečné lúče, bicykel, rozkvitnuté čerešne...
Oranžové lúče si nahrádzam pomarančovou šťavou, z izby vytváram dielňu a dlane rozcvičujem pri výrobe keramiky. Vetvičky čerešne sú bez života. Síce púšťajú púčiky do vázy a do Vianoc zakvitnú. Ale váza na kuchynskom okne je len sklom, cez ktoré sa dívam do záhrady a občas vidím viac než len seba. Pýtam sa, či zeleni nie je priúzko, či nasneží a môj dych zarosí okno...
Čoraz intenzívnejšie sa mi pod kožu dostáva príchuť ihličia. V tatkovi Ivanovi sa prehlbuje schyzofrenické JA. Pohmkáva si koledy a nám okrem toho, že ide na nervy, pripravuje tradične krásne Vianoce. O to viac myslím na tých, ktorí to potrebujú...
Najviac samovrážd v EU je spáchaných vo Švédsku počas zimných mesiacov. Krajina plná srdečných, vzdelaných ľudí s vysoko vybudovaným zdravotníctvom a kvalitnou štruktúrou diaľnic, pôsobí nedostatkom svetla tlmene, ba priam až negatívne. Nie nadarmo čerpajú Švédi teplo a vrúcnosť počas letných mesiacov na loďke vo vlnách jazera Vänern. Aktuálne trpia, kvôli limitovanej prítomnosti Oskara. Na oblohe sa objavuje len dve hodiny denne.
Keď už nič iné, aspoň som tu, píšem v slovenčine, mám čo do úst, napĺňa ma viera a dobrodružstvo. Ktovie, kam ma leto zaveje tento krát. Keď už nie smer jazdy, rada by som si vybrala aspoň spoločnosť. Tá je rozhodujúca.
Chcem si preto vytvoriť ideál vzdelanosti, oddanosti, štedrosti prepojenej silným umeleckým duchom...
Tvorím s cieľom. Maľujem s nadšením. Dielo svojich snov bude hotové. A v ten deň sa naplní viac než len jedna rieka, vzniknú stovky morí a zakvitnú lúky...
