Vraví sa, že v núdzi spoznáš priateľa, ale ja som spoznala niečo oveľa hlbšie....
Napríklad to, že aj keď mi moja najlepšia kamarátka (alias Malá sestra ;) ) niekedy píli nervy, keď príde na lámanie chleba, môžem sa na ňu spoľahnúť.
Ďakujem č.1 patrí teda mojej malej sestričke, ktorá už možno trošku vyrástla, ale to nič nemení na veci, že by som ju nevymenila za nič na svete.
"Priateľov si vyberáš, ale rodinu nie"- niekedy by som bola najradšej keby to bolo presne naopak. Vyberanie priateľov sa mi zdá byť oveľa náročnejšie. Keby som si mohla ale vybrať rodinu, určite by som si vybrala práve tú svoju. Je smutné, že len niekedy si uvedomím, čo pre mňa znamenajú.
Ďakujem č.2 patrí celej mojej rodinke, hlavne teda tej najbližšej. Mame, za to, že ma chápe ako ženu a ockovi za to, že ma ako jediný dokázal rozosmiať vtedy, keď som si myslela, že je to nemožné. A samozrejme bratovi, stačí za to, že je.
Ďakujem č.3 patrí môjmu bývalému priateľovi, ktorý aj napriek tomu, že má nejaké tie chyby ostal v mojom srdci zapísaný ako správny človek a práve teraz mi dal pocítiť, čo znamená mať v niekom oporu. Tiež jeden z tých, ktorí vedia človeka potešiť, keď to najviac potrebuje a to bez faloše a klamstiev.
A prečo toto všetko vlastne píšem?
Len tak..... mala som chuť. A uľavilo sa mi.... Skúste to aj vy.
