Nedá mi nenapísať o mojej prvej veľkej festivalovej skúsenosti, lebo mám toľko zážitkov a rôznorodých pocitov, že by som asi praskla, ak by som to v sebe dusila. S myšlienkou ísť na Hodokvas som sa pohrávala veľmi dlho, ale ako to u nás teenagerov chodí, rozhodnutie záviselo na rodičoch. To rozhodnutie padlo práve včas na to, aby som stihla ešte kúpiť lístok v predpredaji a tešiť sa ako malé dieťa.
Dnes sa v televíznych novinách opäť hviezdilo. Deväť Maďarov a deväť Slovákov si spravilo v Komárne nacistickú párty. Rozložili si nacistickú, skinheadskú a maďarskú zástavu a hajlovali. Áno, na odprezentovaných záberoch bolo jasne vidieť nacistickú zástavu- zástavu so swastikou a takisto pozornému oku neušiel ani záber na zástavu našich južných susedov. Ale o skinheadskej zástave som teda ešte nepočula nič. Skinheadi majú zástavu...? Ušlo mi niečo?
Po dlhom čase som si pozrela televízne noviny, väčšinou skôr čítam dennú tlač, no neviem či som akurát dnes natrafila na nejaký zlý diel seriálu menom Život alebo to, čo som videla je už bežné. Rozmýšľam aj nad možnosťou, že som možno veľmi precitlivená. Bez akéhokoľvek upozornenia moderátorov na nepekné zábery (ktoré bolo voľakedy pekným zvykom) pustili reportáž o dnešnej havarií. Alebo zábery na umierajúceho človeka nie sú dnes ničím výnimočným? Jasné, nabudúce si vezmem aj popcorn...
Pôvodne som chcela písať o rozdieloch medzi platonickou a tou skutočnou láskou. No narazila kosa na kameň a zistila som, že nie je také jednoduché definovať platonickú lásku. Slovo platonická je odvodené od mena Platón. Má tento grécky filozof ešte niečo spoločné s dnešnou formou platonickej lásky?
Oficiálne to malo celé začať o siedmej. Tri predkapely a potom to hlavné. Jedna predkapela neprišla, z dôvodu, že mali info o tom, že tam prídu náckovia. Na štýl jedna pani povedala... Netvrdím, že vo mne sa občas neobjavili malé pochybnosti, že čo ak sa niečo zvrtne, ale verila som až do poslednej chvíle. A dopadlo to podľa predstáv, pekný skinheadský koncert.
Už sa na nič nepýtam... Ani ony sa na nič nepýtajú. V izbe vládne ticho, pretože každý už pozná odpovede. Na všetko... Alebo ak nepozná, tak ich ani nechce poznať, veď nevedomosť je sladká. Táto chvíľa sa dala očakávať, všetci sme vedeli, že raz príde. A možno vôbec nenastala, len ja si ju práve vymýšľam v hlave. Asi myslím príliš pesimisticky. A vidia to vôbec ony? Preboha, musia to vidieť! Veď na túto chvíľu sme všetky tri podvedome čakali. Na to ticho....
Prednedávnom som dovŕšila 17. rok svojho života. Naschvál som nenapísala, že oslávila lebo chuť oslavovať som veľmi nemala. Avšak dnes, keď vonku bolo cítiť jar a ja som pokojne mohla vyzliecť bundu, som si uvedomila, aké to vyzliekanie môže byť poetické.
Aký je rozkazovací spôsob slovesa hojiť ? Jedine hoj!... Nič lepšie mi nenapadá, ale je to teda riadne smiešne slovo. Ako minule na hodine slovenského jazyka som sa dozvedela, že keď chcete niekomu (niečomu) prikázať, aby rástol, poviete mu: Rasti! Ale nie o tom som chcela....
“Make the guitar Ska! Ska! Ska!“ vraj povedal pri hraní na gitare Cluett Johnson Blue Busters, ktorý zdravil ľudí na koncertoch: “Love Skaskavoovie!“ s čoho pravdepodobne vznikol názov ska. Nechcem tu však písať o histórii ska, aj keď by som mohla. Chcem písať o tom, čo znamená ska pre mňa. Lebo ska nie je len hudba, je to pocit, radosť, sloboda...Chcem písať o láske k tomuto žánru.
Nie je na tom nič zaujímavé, klasický príbeh... Dievča sa zaľúbi do chlapca, ktorý jej lásku opätuje a sú najšťastnejší ľudia pod slnkom. Všetci ich kamaráti sú z toho nadšení a tešia sa s nimi, vyzerá to ako keby sa z tohto páru tešil celý svet. Po dvoch mesiacoch a 24 dňoch sa však chlapec rozhodne, že túto krásnu etapu jednoducho uzavrie. A tak ako si zaumieni, tak aj učiní a vytrháva dievčine srdce priamo z hrude, hádže ho na zem a pošliape po ňom. Dievčina je z toho zničená: preplače niekoľko dní a nocí a neustále sa jej v hlave ronia otázky, na ktoré už asi nikdy nedostane odpovede....
Tak fajn... bol to fakt úder pod pás, ale asi sa s tým budem musieť pomaly zmieriť. Som typická žena! Dobre, možno sa líšim pár maličkosťami, ale inak absolútne spadám do charakteristiky tohto pohlavia. Som z toho zúfalá!!!! Nikdy vás nepochopím..... Nikdy.......
Išla som na svoju vysnívanú strednú školu. Mala som o nej zistené všetko a poznala som už aj zopár ľudí. Zdalo sa mi neuveriteľné aká je. Kvalita výučby, prostredie, ale najmä tí ľudia. Či už sú to žiaci alebo učitelia, naša škola je (bola...) preslávená rozumnými ľudmi. Nechcú sa mi vypisovať všetky ich vlastnosti, takže si pod slovom rozumný predstavte čo len chcete. Teraz by sa do môjho rozprávania hodil náhly zvrat typu:No po nastúpení do školy som zistila, že všetko je úplne inak., ale nestalo sa tak...
Kebyže mi niekto pred pár mesiacmi povedal, že napíšem článok s takýmto obsahom, pravdepodobne sa mu vysmejem do tváre. A kebyže si pred pár mesiacmi prečítam článok s podobným obsahom (ak by som ho teda vôbec začala čítať), len by som začudovane krútila hlavou. Ale okolnosti sa zmenili... zmenila ich LÁSKA.
