Prosím Vás, nefilmujte ma, keď budem mŕtva

Denne umiera obrovské množstvo ľudí, toho som si vedomá a dokonca možno aj brutálnejšou smrťou. Ale naozaj sa na to musíme pozerať v hlavných správach? Musíme sa pozerať ako jeden človek končí svoju púť na tomto svete... Ale ak by vám ešte nebolo dosť v hlavných správach, možete si pozrieť aj doplnkovú reláciu o ľudských osudoch hneď po nich. Tam sa môžete pozrieť na celý priebeh vykliesňovania ľudskej bytosti z pomliaždeného kamióna, pri čom sa vám ten človek pár krát pozrie skoro do očí. Nasleduje napínavé oživovanie, ktoré sa bohužiaľ končí neúspešne.

Nechcem viac rozoberať tento prípad, pretože mne samej z neho naskakujú zimomriavky, ale prosím vás, ak náhodou nebudem žiť večne a zomriem nejakou "zaujímavou" smrťou, nehoďte sa na mňa ako sup a nechajte ma v pokoji odísť z tohto sveta. Veď keď už som sa nestala superstár počas života, tých päť minút slávy mi asi naozaj náladu neurobí. A mojim blízkym by to asi tiež nebolo veľmi príjemné, keby sa mali na moment môjho odchodu pozerať v telke. Asi je to pre väčšinu televíznych divákov veľké lákadlo, ale dúfam, že nie som jediná komu takéto zábery nie sú dvakrát príjemné a nevyžíva sa v ich sledovaní. Ja asi opäť nejaký ten čas ostanem pri denníku, až kým mi nezačne opäť nejaký červíček vŕtať v hlave, že pozrieť si správy by tiež nebolo zlé.

Niektorí ľudia si zaslúžia úctu a rešpekt, ale všetci si ich zaslúžia po svojej smrti.