Bojím sa. Veľmi sa bojím. Obchádza ma strach a hrôza. Ak si nedám pozor a nebudem v stave sústavnej pohotovosti, môžem sa dostať do basy. Prečo?
Na vine je nový zákon, tzv. audiovizuálny, ktorý vymysleli naši páni poslanci. Obchodníci nevedia, ako majú predávať cédečka s ľudovou hudbou deťom a mladistvým, akými piktogramami označiť tie, kde sa spieva o víne, že je lepšie ako voda.
Taký obchodník, to je nič. Hodí si na každé CD „18“ a vec je vybavená. Ale ja ? Čo s ľudovkami, ktoré sú pre niekoho ,,háklivé² a ja som nútená ich učiť na hudobnej výchove, rozvíjať folklór a ľudovú kultúru u detí? Som totiž učiteľka na základnej škole. Tam majú deti maximálne 15 rokov, aj to až v deviatom ročníku. Už vidím, ako sa uškŕňate, lebo so myslíte, že preháňam a zbytočne panikárim.
No dávajte pozor!
Na 1. stupni sa učí pieseň
Zjedzte ma vĺčky, zjedzte,
už ma moja milá nechce...,
To je predsa jasná samovražda.
Alebo:
Zelená sa bučina, spevom hučí dolina,
ja sa pustím po zboji, nech si bača sám dojí.
Do zboja sa chlapci dajme, ovce s bačom zanechajme...
Veď to je úplne jednoznačné navádzanie na trestnú činnosť!
Už ste pochopili?!
Ja viem - poviete si, sú to iba dve piesne, ale ja som ešte neskončila! Pokračujem:
Rasizmus:
Ej, čarni śi jak cigan, ej, jak ja ce ľubic mam...
Bigamia:
Kebi dzivky znaľi, jak ňevestom dobre,
vydavaľi bi śe za jednoho po dve...
Sex:
Keby nebolo pršalo, bolo by mi dievča dalo,
ale začalo pršati, nechcelo mi dievča dati...
Morbídnosť:
Išla Marína do cintorína, za ňou šuhajko s holbičkou vína...,
alebo
Horela lipka, horela, pod ňou má milá sedela...
Protináboženské:
Darmo ma, mamičko, do školy dávate,
zo mňa kňaz nebude, darmo nakladate...
A ako keby toho nebolo dosť, máme tu ďalšiu kriminalitu. V pesničke Dnes je
sobota sa v jednej z ďalších slôh spieva:
...v zelenom háji, tam ťa čakajú,
tam ťa Janko premilený, tam ťa zabijú....
A hneď nato: ...mám šabličku oceľovú, vysekám sa ja... .
Nepripomína vám to organizovaný zločin s krvavým masakrom?
A čo taký incest? Že preháňam? Veď pozrite:
...Chodziľi bi do nas parobci zaredom,
aľe kedz nemožu, bo ja śpim zos dzedom.
No stále som ešte neskončila. Čo taká notoricky známa pesnička:
Tri dni ma naháňali, aj tak ma nedostali,
ešte ma tri dni budú, aj tak ma nedostanú... .
Veď to je jasný prípad výsmechu z orgánov štátnej moci!
Čudujete sa, že u deviatakov, ktorí sú v pubertálnom veku, prekvitá teror, šikana, vulgárne vyjadrovanie a čo ja viem, čo ešte? Ja sa nečudujem. Veď pieseň
„Ešči som śe ňeožeňil, už me žena bije a ja sebe prihotovil tri dubovo kyje. S jednim budzem ženu bici a s tim druhim dzeci
a s tim trecim kyjačiskom pujdzem na zaľety...“
tiež môže ovplyvniť myseľ človeka. Ja už nie som vôbec prekvapená, že potrebujeme u nás aj detské Linky dôvery.
Tých príkladov je veľa. Za všetky jeden posledný na záver. Len chcem poprosiť, aby to nikto nebral osobne. Toto sú naozaj fakty – výsmech z invalidov:
Ked som bul f Šarišu, stretol som Maryšu, bars śe mi zapačila....
... očko mala ľem jedno, aj na tim mala beľmo,
vlasy mala śive, nohy mala krive, zuba aňi jedneho.
Chápete už teraz, prečo sa bojím? Naozaj neviem, čo mám robiť. Ale jedna vec ma predsa len napadla. Ak ma budú chcieť zatvoriť, stanem sa disidentkou a založím CHARTU 08. Len.... neviem, kde utečiem! „Západ“ neexistuje. My sme už predsa v Európe!!!
Ja som už pravá Európanka!
Zostala by mi jediná úniková cesta....
Žeby?
Čo myslíte?
