Katarína Budzelová
všetkého veľa škodí
Vráťme sa o niekoľko desaťročí dozadu. Cudzí jazyk sme poznali len ten bratský. Ruský. Ostatné ako keby uťal. Na strednej škole už sme mali, ale len jeden. Teda okrem tej ruštiny. Ako nás to hnevalo. To „znásilňovanie“ bolo pre niektorých utrpením. Ani nie tak jazyk, ako slávna azbuka. Prešlo to. Po Nežnej sme si vydýchli. Konečne sme sa prestali orientovať len na Východ.
