Televízna zábava?!

Televízie sa snažia diváka po náročnom dni zabaviť, pritom si však často ani sami neuvedomujú ako hlboko podceňujú divákovu inteligenciu a zmysel pre humor. Možno práve preto máme my diváci často pocit, že si nás televízie nevážia.
Ony sa pritom podľa vlastných slov len snažia docieliť, aby si divák pri nenáročnom programe oddýchol. A aj sa im to darí.(Teda aspoň ujo Peoplemeter to tvrdí...)

Nie tak dávno sa Slovensko bilo o slobodu prejavu, a keď ju konečne máme, bojíme sa slobodne prejaviť. Chýba odvaha prísť s niečím novým, odvaha ponúknuť divákovi alternatívu. Nakupujeme „zaručene“ úspešné zahraničné formáty, či už ide o maďarský seriál alebo nespočetné množstvo reality-show. A keď aj niekto konečne príde s niečím pomerne novým (Susedia), televízie neváhajú a predháňajú sa v tvorbe napodobenín. Smutné je, že latku kvality svojou programovou štruktúrou vôbec nedvíha ani "televízia nás všetkých" - verejnoprávna STV. 

Inteligentný humor na Slovensku ako keby vymieral. A pritom aj „komunistická“ slovenská televízia mala odvahu dať priestor humoru, ktorý nebol založený na maďarskom prízvuku a neťažil zo stále rovnakých postáv. Páni Lasica a Satinský išli svojou cestou, cestou prepracovaných dialógov, cestou inteligentného humoru. A takýto humor na ľudí zaberal. Súdruhovia aj pospolitý ľud dialógom chápali, Lasicu so Satinským miloval celý národ. Pritom si tieto dve legendy slovenskej televíznej zábavy dovolili vo svojich dialógoch kritizovať aj tých najvyšších, čo chcelo kusisko odvahy.
Som ročník 1990, čiže patrím medzi „deti demokracie“. Preto je trochu smutné, že musím sťahovať zábavné programy rokov dávno minulých. Pritom aj na Slovensku dokážeme vytvoriť relácie, pri ktorých si aj „nemasový divák“ oddýchne. Bohužiaľ sa vysielajú v čase, kedy pracujúci či školopovinný divák už dávno spí.

Slovenský divák si zvykol byť nenáročný. Televízie si však musia dať pozor, pretože krátkozraké nakupovanie prvoplánových formátov sa nebude vyplácať večne...