Budovanie mostov, ktoré spájajú dva brehy rieky či priepasti, patrí k technologicky zložitým prácam, ktoré, ak sa v nezodpovedne podcenia, môžu mať fatálne dôsledky. Svedkami takto fatálneho zlyhania sme boli pred rokov v Taliansku, v Janove. Ešte náročnejším je budovanie mostov medzi komunitami, národmi a štátmi. Predovšetkým, ak ich komplikovaná história a populizmus politikov bažiacich po moci, opakovane vháňajú do víru nič neriešiacich vojen. Stačí sa pozrieť štvrťstoročie do minulosti, keď vrcholila občianska vojna v Juhoslávii. Jej desivý obraz som mal pred očami pri mojom rozhodnutí, začať budovať most spolunažívania na Slovensku.
Most-Híd, jeho členovia, sympatizanti, aktivisti a voliči si tento víkend na slávnostnom sneme v Bratislave pripomenú desať rokov spoločnej práce pre lepšie a slušnejšie Slovensko. Roky, hoc neboli jednoduché, ukázali, že založenie politickej strany, v ktorej sa stretnú, diskutujú a spolupracujú Maďari, Slováci a postupne aj Rusíni, Rómovia či iné menšiny, ktoré za svoju vlasť považujú Slovenskú republiku, malo zmysel. Dnes som presvedčený o tom, že napriek rôznym hlasom a neraz nespravodlivej kritike tých, ktorí si neprajú lepší život menšín na Slovensku, našim oponentom a neprajníkom, bola existencia Mosta pre spoločnosť užitočná.
Politika nie je čiernobiela. Jej realizácia v prospech štátu a jeho občanov nie je možná bez potrebnej dávky kompromisu, vyjednávania a obety. Obrana hodnôt občianskej spoločnosti, spolužitia rôznorodých komunít a spolupráce regiónov, je práca, ktorú zvládnu len „politici do zlého počasia“. Keď je doba komplikovaná, a tá je, ľudia potrebujú oporu. Potrebujú politiku a politikov, ktorým môžu veriť, na ktorých sa môžu spoľahnúť. Politikov, ktorí sa neutiekajú k teatrálnym výstupom a každodenným tlačovkám. Politikov, ktorých hlavným cieľom nie je ich vlastný imidž, ale záujem celku – spoločenstva. Pred desaťročím sme žili dobu, v ktorej sme naliehavo potrebovali zodpovedných politikov a političky. Dnešok je ešte komplikovanejší.
Moderné technológie, sociálne siete a nové média naplno vstupujú do našich životov, ovládajú naše myslenie a získavajú moc nad našimi pocitmi. Mnohí si už zvykli, že z pohodlia domova môžu slobodne a často beztrestne vyjadriť svoj názor na čokoľvek a na ktokoľvek. Častokrát bez dôkazov odsúdiť ľudí iba za ich odlišný postoj alebo výzor. Prax, ktorú pred rokmi využívali len okrajoví extrémisti je dnes súčasťou politického mainstreamu. Obviniť, odsúdiť, popraviť. Vidieť to môžeme v politike, v médiách a na internete.
Samozrejme, že je úplne v poriadku, ak máme na svet odlišné názory. Je však nebezpečné, ak sú informácie selektívne, keď sa prestaneme navzájom počúvať, keď sa prestaneme rozprávať. Keď rezignujeme na diskusiu. Keď sa nechceme vzájomne pochopiť. Pritom kritické myslenie je dôležité, keď chceme spoločnosť posunúť dopredu. Roky v politike ma presvedčili, že bez ochoty počúvať, myslieť a diskutovať sa dostávame do začarovaného kruhu konfliktov.
Zákony fyziky nás učia, že keď vyvinieme silu a tlačíme proti stene, tak tá stena tlačí rovnakou silou proti nám. Keď vstupujeme do konfliktov, keď sa snažíme pretlačiť druhého, tak nik nevyhrá. Oslabení budeme všetci. Tomu sme chceli zabrániť. Myslím si, že sa nám to podarilo. Celá naša podstata je v premosťovaní nepriateľských brehov. A bez zveličovania môžeme povedať, že vieme ako stavať mosty medzi etnikami, regiónmi, ideológiami a tiež medzi svetom tzv. starej a novej politiky. Pred desiatim rokmi sme sa vybrali cestou spájania a za uplynulú dekádu sme sa dopracovali k tomu, že namiesto hlúpych výziev „do tankoch na Budapešť“ vidíme omnoho viac slušnosti vo vzťahoch medzi Slovákmi a Maďarmi.
Nemalá časť Slovenska nám dnes neustále vyčíta, že sme sa stali súčasťou tejto vlády. Za toto rozhodnutie platíme krutú daň. Tak ako vždy, keď sme sa rozhodli byť zodpovední. Kritici o nás hovoria, že sme sa vzdali našich hodnôt, že sme oportunisti. Ja si to nemyslím. Verím, že robíme zodpovednú politiku, ktorú naša vlasť potrebuje. A to napriek strate popularity. Keby sme tak v roku 2016 neurobili, tak by nasledovali predčasné voľby. My sme na seba zobrali obrovské bremeno zodpovednosti! A pochybujem, že by sa našla iná politická strana, ktorá by mala odvahu chopiť sa zodpovednosti a obetovať svoju popularitu.
Dnes na nás padá tieň za politické prešľapy predchádzajúcich vlád. Keď sme však chceli meniť veci k lepšiemu, museli sme pre to niečo obetovať. Vďaka nášmu principiálnemu postoju po vražde Jána Kuciaka a jeho partnerky došlo k rekonštrukcii vlády, zmenám v policajnom zbore a dovolím si povedať, že ako k úspešnému posunu vo vyšetrovaní.
V soboru oslávime desať rokov existencie strany Most-Híd. Bude to čas na bilancovanie, konštruktívnu kritiku i stanovenie cieľov do budúcnosti. My rozhodne nekončíme! Sme MOST medzi tým, čo tu bolo, a čo tu bude. Sme MOST medzi generáciami. Sme mostom pre mladých, ktorí vykročili do budúcnosti, no pomáhame aj tým starším, aby sa nebáli tej budúcnosti a zmien, ktorých sa dožaduje mladšia generácia. Snažíme sa o to, aby bolo Slovensko také, aké si prajú občania bez rozdielu národnosti.
Sme most do budúcnosti Slovenska.
