Lesk obchodov a nákupná horúčka to sú veci, ktoré ma tento rok obchádzajú z ďaleka. Snaha hypermarketov,reklamné kampane, blikanie a cinkotanie mám ťažko v paži. Nemám ani jeden darček a dokonca ani sama netúším čo by som chcela (hotová tragédia). Možno svetový mier, alebo koniec všetkých vojnových konfliktov. Dedo Mráz by sa potešil mojim želaniam, popri banálnych veciach by sa pri plnení týchto dosť zapotil.
Každé ráno pri prechádzke so psom vídavam "doupje" bezdomovcov. Príde mi tak trochu ľúto, keď si uvedomím, že pre nich pravdepodobne Vianoce nič neznamenajú a po mysli im určite nebehajú myšlienky typu " čo kúpim najbližším, kde kúpim kapre a stromček ..." Nie som žiadny samaritám a zatiaľ sa nechystám spasiť svet. Občas mi ale trkne, že vianoce nie sú o nákupnej horúčke a drahých darčekoch. Nakoniec aj tak podľahnem spoločenskému trendu a pod stromčekom nájdem (alebo sama dám) nejakú super kozmetiku, po ktorej sa (mi) vyhádžu červené vyrážky.
Bolo by zaujímavé zistiť koľko ľudí ne/cíti vianočnú atmosféru. Keby každý, kto ju zatiaľ necíti zvýšil karmu tomuto čláku možno by vyšlo zaujímavé číslo.
Neostáva mi však nič iné, ako tichúčko sedieť a čakať na deň "D", v ktorom (aspoň dúfam) sa vianočný duch dostaví. Ak nie, potom jedinú záchranu vidím v svetovej kapustnici od ocka, dobrom tučnom majonézovom šaláte od mamičky a v koláčikoch od babičky (zbohom dieta idú Vianoce).
