Koncom roka 2020 bola medializovaná kauza trestného stíhania Rudolfa Kusého, starostu mestskej časti Bratislava-Nové Mesto. Mediálne to bolo prezentované ako „boj so Širokým“, či ako snaha dobrého starostu bojovať so zlými developermi. Po prečítaní si rozhovorov so starostom Kusým nejeden čitateľ získal presvedčenie, že vie, kto je ten dobrý a kto zlý.
Trestné stíhanie nie je o pocitoch a dojmoch, ale o faktoch a dôkazoch. Po preštudovaní dokumentov orgánov činných v trestnom konaní a súdov som presvedčený, že išlo o svojvôľu starostu, ktorý vo viacerých prípadoch postupoval podľa rovnakej šablóny. Tá fungovala takto: Stavebníci podali návrh a keďže splnili všetky náležitosti, pracovníci stavebného úradu vypracovali kladné stanovisko. Takéto rozhodnutia však starosta odmietol podpísať a nariadil, aby pracovníci pripravené rozhodnutia prepracovali zo súhlasných na zamietavé, ktoré už pre starostu Kusého nebolo problémom podpísať.
Čo takýmto postupom starosta Kusý sledoval? Ťažko povedať, možno len hádať a domýšľať si.
Pri podpise rozhodnutí stavebného úradu nestačí, že starosta vyjadruje svoj právny názor, ale je potrebné, aby boli po odbornej a právnej stránke správne. O tom, že v týchto prípadoch tomu tak nebolo, svedčí aj to, že po napadnutí vydaného zamietavého rozhodnutia bolo odvolacím orgánom, Okresným úradom, konštatované, že rozhodnutie je nesprávne, nepreskúmateľné, nezákonné a teda musí byť zrušené. To, že jeden zo zamestnancov rozhodnutie na základe príkazu nadriadeného síce vypracoval, ale na znak svojho nesúhlasu odmietol v spisovej značke uviesť svoje iniciály, hovorí o aspoň akých-takých morálnych kvalitách zamestnanca.
Stavebníci sa obrátili na prokuratúru, ktorá preskúmala postup stavebného úradu a opakovane stavebnému úradu vytýkala nečinnosť, nedodržiavanie lehôt a porušovanie právnych predpisov. Tiež sa pozastavili nad tým, že postup stavebného úradu, keď žiada doklady, ktoré žiadať v takomto konaní žiadať nesmie, sa javí ako šikana.
Nakoľko mi je známe, už dávno pred zadržaním starostu Kusého dvaja (zdôrazňujem slovo dvaja, ktoré vyjadruje skutočnosť, že nešlo o jednu premotivovanú osobu) prokurátori Okresnej prokuratúry Bratislava III, vydali dve upozornenia a jeden protest prokurátora. Stavebný úrad im vyhovel, čo by vlastne potvrdzovalo, že námietky prokurátora a stavebníkov boli oprávnené.
Po Kusého zadržaní kriminálnou políciou pred budovou miestneho úradu bola podaná žiadosť o väzobné stíhanie, o ktorej následne rozhodoval JUDr. Kapinaj (známy z kauzy „Čurillovci“), ktorý Kusého do väzby nevzal. Voči rozhodnutiu podal prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava III JUDr. Delej sťažnosť a rozhodoval o nej Krajský súd s predsedom JUDr. Šamkom a sudkyňami JUDr. Blažovou a JUDr. Szabóovou. JUDr. Šamko a JUDr. Blažová sú taktiež známi z kauzy „Čurillovci“ : JUDr. Šamkovi hrozilo disciplinárne stíhanie, JUDr. Blažová predsedala senátu, ktorý skritizoval prácu policajnej inšpekcie a dozorového prokurátora JUDr. Chyla.
Či na sudcov zabrali argumenty obhajkyne JUDr. Mišíkovej (ktorá právne predpisy bezpochyby pozná, inak by sotva zastupovala napr. ex-generálneho prokurátora JUDr. Trnku, ex-riaditeľa SIS Ing. Pčolinského, ex-šéfa operatívcov NAKA Mgr. Kaľavského), či slová starostu Kusého, či nepochopenie komplikovaného prípadu sudcami, alebo triezve zhodnotenie situácie, že obvinený už nemá koho a ako ovplyvňovať, to neviem. Každá zo strán popisuje situáciu diametrálne odlišne a niekedy sa javí, že sudcovia namiesto argumentov niektoré tvrdenia prokurátora skôr prehliadajú.
Je zaujímavé, že na sudcov nezabrali argumenty o prezentovaní sa starostu Kusého ako bojovníka proti developerom, ani mediálne zmienky starostu o tom, že „… u nás v Novom Meste narazili“. To, že stavebný úrad konal pomaly a nedodržiaval lehoty, bolo odbité iba tým, že bol preťažený. Čo tam koho po tom, aby sa zaujímal o problematické obsadzovanie miesta vedúceho pracovníka?
Nuž, byť neschopným alebo hlupákom nie je trestné. Stačí, že máte právny názor a najhoršie, čo sa môže stať, je, že vás označia za neschopného hlupáka.
Vyšetrovanie tak pokračovalo s obvineným na slobode ešte niekoľko mesiacov až do rozhodnutia JUDr. Žilinku podľa § 363, ktorým zrušil viaceré uznesenia vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave. Orgány činné v trestnom konaní mali vo veci síce pokračovať, ale boli viazané právnym názorom generálneho prokurátora. Zrušenie obvinenia a totálne očistenie svojho mena sa tak dalo očakávať.
