Otázka „prečo?“ je jedna z prvých otázok, ktoré každý človek vo svojom živote začne pokladať ostatným. Veľmi rýchlo ich tým dokáže dostať do vývrtky, pretože je schopný ju položiť opakovane v krátkom slede a pýtať sa na zdanlivo banálne otázky. Prečo je cesta čierna? Prečo je strom zelený? A prečo ten vtáčik odletel? A prečo ideme tam a nie sem? A prečo nedostanem zmrzlinu? A prečo, a prečo, a prečo… Banality pre dospeláka, pre dieťa hlavný zdroj informácie, jeho rozvoja, snahy o pochopenie sveta, do ktorého sa narodilo a zatiaľ mu vôbec nerozumie. Pre dospelého človeka táto otázka teda môže mať (oprávnene?) negatívnu pachuť, môže reagovať uštipačnými odpoveďami typu preto, lebo som povedal, lebo medveď, lebo, lebo, lebo! A vôbec, nepýtaj sa už, lebo si sa spýtal už stokrát a mám toho dosť.
Moje druhé, a možno rovnako dôležité, stretnutie s otázkou „prečo? “ bolo niekedy v druhom či treťom ročníku na vysokej škole, keď sme mali prednášky z predmetu Elektromechanické meniče s docentom Voženílkom, ktorého „obľúbenou“ otázkou boli nevinné, ale s ostrým pohľadom vyslovené slová „a proč? “ Počas celého semestra bola táto otázka položená nespočetne veľakrát a po nejakej dobe, keď aj študenti pochopili, že pán docent toho zlého iba hrá, ale v skutočnosti je to dobrák od duše, sa začali pýtať aj oni jeho. Tí, ktorí túto „hru“ začali hrať s ním, zistili, že sa od neho veľa dozvedeli nielen počas prednášok, ale aj na konzultáciách, kam začali chodiť. Tí, ktorí nemali záujem (alebo si mysleli, že všetko vedia?), si otázku „a proč? “ vypočuli niekoľkokrát počas skúšky. Tí menej šťastní by spravili lepšie, ak by drzo odpovedali pro slepičí kvoč, postavili sa a s pozdravom odišli. Počas skúškového obdobia totiž tento dobrák od kosti zostal dobrákom, ale veľmi prísnym.
Tretie, aj keď možno iba dva-a-polté, stretnutie s otázkou „prečo? “ bolo približne v rovnakej dobe, keď sme mali s docentom Machom (ktorý bol tiež dobrák a zmysel pre humor ilustroval viečkom od kyslých uhoriek značky Machland, ktoré mal pripevnené na dvere svojej pracovne) prednášky o manažmente kvality (v elektrotechnickej výrobe, všetky tie leany, Toyoty, kaizeny a podobne – takto spätne mám pocit, že to bol úžasný predmet). Jednou z techník, o ktorých nám rozprával, bol diagram príčin a následkov, podľa pána, ktorý ho predstavil ako prvý aj Išikawov diagram. V tomto diagrame je znázornený problém hlavou pomyslenej ryby a kostra a kosti predstavujú možné príčiny tohto problému. V snahe prísť na to, aká je skutočná príčina problému, a nie len tie na prvý pohľad viditeľné „hlúposti“, každá z týchto možných príčin prechádza technikou „piatich prečo“. Netreba sa uspokojiť s prvou, druhou ani treťou odpoveďou, štatisticky je dôležitá až tá piata.
Posledné zásadné stretnutie s otázkou „prečo? “ bolo v knihe Start With Why, ktorú napísal Simon Sinek. Popisoval v nej dôležitosť otázky „prečo? “ a staval ju na prominentné miesto v strede kruhu a otázky „ako? “ a „čo? “ tvoria až jeho ďalšie vrstvy. Tí, ktorí vedia prečo robia to, čo robia a dokážu túto ideu prerozprávať ostatným ľuďom v svojom okolí, majú oproti ostatným veľkú výhodu.
Ak si kladiete otázku „Prečo, prečo to robím? “, tak odporúčam pozrieť si film The PHD Movie a zaspomínať na svoje študentské časy.
Teraz si možno poviete, prečo to všetko píšem, ako toto všetko súvisí s informačnými technológiami a programovaním?
Za ostatné mesiace som nadobudol názor, že zákazník má vždy nejaký problém a ten potrebuje vyriešiť.
Pritom nevie, aké je vhodné a efektívne riešenie – ak by to vedel, tak si problém vyrieši sám.
Nemá záujem, kapacity a ani možnosti vyriešiť si problém vlastnými silami – jeho práca a pridaná hodnota spočíva v niečom inom, než implementácii softvérových riešení.
Zákazník sa v dobrej viere obracia na profesionála, ktorý pochopí jeho problém a navrhne riešenie.
Profesionál v informačných technológiách často nerozumie problému zákazníka, neraz ide o úplne inú oblasť, takú s ktorou sa nikdy predtým nestretol.
Aj ak by išlo o všeobecné procesy napríklad z oblasti riadenia ľudských zdrojov či účtovníctva, existujúce procesy zákazníka môžu byť natoľko rozdielne a je nemožné ich všetky zmeniť iba preto, aby bolo možné použiť už existujúce krabicové riešenie a je buď treba robiť zmenu dlhodobo a postupne, alebo riešenie prispôsobovať. Alebo niečo medzi tým.
Zodpovedným a efektívnym riešením je teda spraviť zo seba malé dieťa, prísneho docenta, odborníka na manažment kvality alebo energického podnikateľa a pýtať sa hlavne jednu otázku: Prečo?
