Najväčšou chybou je keď si človek začne myslieť, že je "neporaziteľný" a "nesmrteľný". Som mladý a nič sa mi nemôže stať. Všetko mi vychádza na prvý krát. Nepoznám žiadne prehry, iba samé výhry. Som riaditeľ zemegule, to ja som vymyslel fyzikálne zákony a z toho dôvodu som pánom tvorstva a celého sveta.
Nie toto som si o sebe nikdy nemyslel a dufám, že sa takých chvíľ ani nedožijem. No verím tomu, že existujú ľudia, ktorí si to o sebe myslia. Nie ja som o tom dokonca presvedčený. Každý si to môže pozrieť v dejinách ľudstva. Nebudem menovať konkretnych ľudí, chcem len poukázať nato akou obrovskou minimálne osobnou tragédiu je pre človeka to, keď si to začne o sebe myslieť. Keď si začne nie len o sebe myslieť to čo som popísal v predchádzajúcom odseku, ale dokonca keď je o tom presvedčený a najhoršie, keď o tom presvedčí aj ostatných.
Všetky krásne chvíle plné vyhier raz pominú. A potom príde hlboký pád do reality tohto sveta. Náraz býva taký krutý, že väčšinu osobností rozdrví v sekunde dopadnutia na prach. Tí čo prežijú sú poznačení na celý život aj po psychickej aj po fyzickej stránke.
Osobná tragédia prichádza, keď si človek uvedomí, že hrať sa na Boha bola v tomto svete jedna obrovská chyba...no to žiaľ už býva neskoro na akékoľvek konanie, či už pozitívne alebo negatívne.
A vtedy človeku, ktorý bol doteraz Bohom až príliš ľudsky prebehne mráz po chrbte...
