Marek Bulavčiak
Nádej v lepší život...
Nádej v lepší život...v lepší život, ktorý akosi neprichádza...a vy si začnete uvedomovať, že to čo ste mali bolo pre vás všetkým no nevážili ste si to...
Nádej v lepší život...v lepší život, ktorý akosi neprichádza...a vy si začnete uvedomovať, že to čo ste mali bolo pre vás všetkým no nevážili ste si to...
Keď som si kúpil svoje prvé "Ferrari" a myslel som si, že som na vrchole svojich možností...práve to bol začiatok konca. Začiatok osobného úpadku. Keď si človek myslí, že je majster sveta...život mu ukáže, že opak je pravdou...
Určite každý pozná ten pocit keď sa mu rozlieva kľud po tele. Keď príde na miesto kde zabúda na svoje problémy. Miesto, ktoré ho vytrhne z reality. Miesto krásnych spomienok...
Je možná rezignácia ako forma úteku pred krutou realitou, ktorú nedokáže sám človek zmeniť?Možno to stojí za pokus, ale čo ostatní ľudia, ktorým na vás zaleží?
Aká obrovská je bolesť, keď vás niekto označí za klamára. Niekto koho milujete a dokázali by ste za neho položiť život. Stratí dôveru vo vás a vy s tým nemôžete spraviť vôbec nič, pretože nemáte dôkazy, pretože ste úplne malý a absolútne bezbranný...bezvýznamný...
Každý je výnimočný. Sú však ľudia, ktorý to dokázali využiť naplno. Dôležité je uvedomiť si svoju jedinečnosť a rozvinúť ju. Ako? To už je na každom z nás. Zodpovednosť za voľbu nesie každý sám. ..
Stojím si ráno na autobusovej zástavke. Je sychravo a práve znovu začína pršať. Je to taký drobný dážď, ktorý mám taký pocit prší aj pod šiltovku a kapucňu čo mám na hlave. Autobus mešká ako zvyčajne a ľudia naokolo začínajú byť nervózni. Pocit nervozity by sa mal zmocňovať aj mňa, ale akosi to neprichádza. Niečo je inak. Všetko je inak. Ponáram sa do vlastných myšlienok a utekám pred celým svetom...opäť...