Po veľkej životnej prehre začne človek dúfať, že sa to všetko čoskoro obráti v lepšie. Život nám snáď dá druhú šancu a nemôže byť predsa taký krutý nie? Nejaký čas sa naše nádeje aj vypĺňajú no vzápätí prídu rany osudu, ktoré nám tvár priklincujú k zemi nie drevenným, ale železným hrotom. Nádej v lepší život sa začne zrazu vzďalovať v nedohľadne. Vám ostávajú iba oči pre plač, pretože v danej chvíli nemáte dostatok síl na zdvojnásobenie úsília na dosiahnutie vášho šťastia.
Jediné čo môžete robiť je začať znova bojovať s nepriazňou, ktorá vás od inkriminovanej životnej prehry sužuje a neopúšťa. Chce to čas a vy znova začnete rásť. Akoby kolobehom udalostí sa u vás znova objavuje nádej v lepší život...
A záleži len na vás či ten lepší život tentokrát skutočne príde, alebo nastane tvrdý pád...tentokrát do jamy levovej. Každý je strojcom svojho šťastia a záleži od vaších skutkov a konaní či si to šťastie prikloníte na vašu stranu.
Ostáva mi teda veriť, že budem mať možnosť odčiniť chyby, ktoré som v živote učinil. Staré časy sa už nevrátia, ale tie nové môžu byť rovnako krásne ak nie krajšie. A keby aj nie, tak je tu stále nádej, že to tak bude a práve tá ma udržuje pri živote a posúva ďalej.
Viem, že sa nedá žiť iba z nádeje, ale bez nádeje život nemá jednoducho zmysel.
