James Dean, Simon Wiesenthal, Oscar Pistorius. Talent, odhodlanosť, tvrdá práca. Aj takto by sa dali charakterizovať vyššie spomenutí ľudia. Pravda je však taká, že všetkých spája talent, odhodlanosť, tvrdá práca a nepoddajnosť. Fascinujú ma osudy týchto ľudí. Nevzdali sa za žiadnych okolností. Pred pár rokmi mi prirástol k srdcu Jimmy. Osud Jamesa Deana nebol ľahký. Keď bol malý chlapec zomrela mu mama. Podľahla rakovine. Práve toto ho poznačilo na celý život. Stal sa z neho neurotický sopliak. No v jeho prípade to nebolo mínus. Domnievam sa, že práve neuróza ho posunula tam kde neskôr skončil. Možno sa s tým nikdy nevyrovnal, ale stala sa z neho legenda troch filmov. Áno tri filmy a koniec. Hral sám seba, ale hral to tak neuveriteľne presvedčivo až ma to zaráža. Ten hnev v jeho očiach je taký uveriteľný. Je vzorom nepoddajnosti v povojnových časoch. Nerobil to čo sa patrilo a to čo bolo správne. Ani vo filme, no ani v skutočnosti. Bol dokonalým rebelom. Všetko sa to začalo v roku 1954 a skončilo to o rok neskôr. Ako 24 ročný ukončil svoju životnú púť. A spolu s ním aj jeho fanúšik, ktorý povedal "Svet bez Jamesa Deana už nemá cenu". To čo nastalo po jeho smrti sa nedá nazvať inak ako ošiaľom. Ako jediný bol dva krát posmrtne nominovaný na Oscara. Obrovský herecký talent a charizmatický človek. Jeho život sa dá charakterizovať mottom "Ak túžite po nesmrteľnosti, potom zomrite vtedy, keď je vaša kariéra na vrchole. Urobte to skôr ako zostarnete, skôr ako si vaši fanúšikovia nájdu nový objekt svojich snov." Žil naplno, až na doraz...
Smutný príbeh Simona Wiesenthala pozná mnoho ľudí. Prežil dva koncentračné tábory. Jeho rodina žiaľ také šťastie a silu nemala. Silná osobnosť, ktorá sa nikdy nezmierila so svojim osudom. Po vojne začal loviť nacistov. Nežiadal pomstu, ale osobnú zodpovednosť. A to je na tom to krásne. Nechcel sa pomstiť, chcel iba spravodlivosť. To naozaj žiadal tak veľa za šesť miliónov ľudí, ktorí to už žiadať nemohli?... Nikomu nebolo sľúbené, že tento svet bude spravodlivý...žiaľ je to kruté, ale je to tak.
Posledný spomenutý človek, ktorého osud ma inšpiruje je beznohý bežec Oscar Pistorius. Chuť vyhrávať je to čo ho ženie vpred. Iba to však často krát nestačí. Ukázať svetu, že aj človek, ktorý nemá nohy môže bežať olympijské časy. A on to skutočne dokáže. Odhodlanie, ktoré v jeho očiach vidno je neskutočne skutočné. Mnoho ľudí mu hodilo pod nohy polená, ale on sa nikdy nepotkol.
Traja rozdielny ľudia, ale niečo majú predsa len spoločné. Nehľadal som medzi nimi nejakú súvislosť. Žiadna ani nie je. Nikto z nich nie je alebo nebol lepší či horší. No každý z nich ma určitým smerom ovplyvnil. Majú pre mňa veľký význam v mojom živote. Naučil som sa užívať si života, každú hodinu, minútu, každú sekundu...Naučil som sa milovať...Naučil som sa, že nikdy nie je neskoro začať žiť svoje vlastné sny...
