Partitura pro srdce je príbeh kardiológa, ktorý sa rozhodol žiť v Kanade...podobne ako sám autor Zdeněk Hanka, ako som sa dočítal. Ak je to autobiografia, potom klobúk dolu pred jeho nezlomnosťou a neskutočnou zásobou nádeje a vytrvalosti. Hlavná postava doktor Říha je úspešný a zručný, vyhľadávaný lekár, ktorý založil Alternatívnu kliniku. Mal úspech...a ako to chodí v našich končinách, niekto mu to závidel. Začali sa mu vyhrážať podpálením kliniky, ničili mu auto, dokonca mu hrozili smrťou...a tak sa doktor v roku 1998 rozhodne presťahovať s manželkou Alicou a dcérou Kačenkou do Kanady.
Neuvedomil si však, že štyridsiatnik nie je v Kanade nijako perspektívny a nikto ho nečaká s otvorenou náručou. A keď bol v Česku akokoľvek úspešný. Amerika či Kanada sú plné prisťahovalcov, ktorí zaberajú miesto domácim...a tak sa k nim pristupuje. Doktor Říha sa začne pretĺkať životom od podlahy. Nerobí mu problém pracovať vo veľkosklade, urobiť si skúšku na vysokozdvižný vozík, len aby dostal pridané a mohol rýchlejšie ušetriť na vlastné bývanie.
Svoje dve dievčatá ubytuje v podnájme a on sám býva najskôr v kresťanskej ubytovni, neskôr vo vyradenej sanitke na vrakovisku. Peňazí nie je nazvyš a ak chcú zažiadať o hypotéku na domček, budú potrebovať každý jeden dolár. V roku 2000 konečne našetrili potrebných 10% z hodnoty domu a šťastní idú žiadať o pôžičku. Samozrejme – nešlo to, ako chceli: byrokracia, nedôvera a slabá kredibilita, tvrdí banka. Podobné prekážky prekonáva neustále. Neúspešné skúšky na rezidentúru, zle platené manuálne práce, hranie po baroch na saxofóne, problémy s podnájmom, bitka...
Zdeněk Hanka akoby chcel vypointovať každú kapitolku. Píše čítavo, napínavo, rozprávačsky a hlavne plnokrvne. Majstrovsky prepletá siete príčin a následkov, ktoré neraz natrhne či spojí náhoda. Ťažko sa od tejto knihy odtrhnúť. Z postáv cítiť hnev, šťastie, nádej, frustráciu, pocit beznádeje.
Nádherné na celom príbehu je, koľko dokáže urobiť milujúci manžel a otec pre svoje dve lásky. Ako sa snaží neprepadať depresii, hoci cíti, ako mu život preteká pomedzi prsty. Stále čaká na zlom. Že sa všetko obráti a bude môcť poskytnúť rodine to, čo jej patrí. Neustále si opakuje: „To krásne je ešte pred nami.“ No prichádza úder... ale s ním vždy aj nádej. Trpezlivosť. Mnohých by to zlomilo, jeho nie. Veril si, dúfal a túžil urobiť svoju rodinu šťastnou.
Po prečítaní som mal pocit, že doktor Říha si musel prežiť všetko zlé a nepríjemné, na čo si len pomyslíte. On však nezostal ležať, vstal a kráčal ďalej. Lebo tu bola rodina.
Tak ako som dostal túto knihu, ju aj posúvam ďalej. Dávam ju do Knihobežníka a snáď urobí ďalším takú radosť, ako spravila mne...
