Prekvapuje ma, že sa pán Bagala ako obchodník a podnikateľ pracujúci s rizikom sťažuje na neviditeľnú ruku trhu, ktorá ho chytila pod krkom a štát mu nedokáže pomôcť. Na knihy nie je, žiaľ, nikdy dostatok financií. Ako podnikateľ na knižnom trhu by som sa spoliehal najmä na vlastné výsledky, sponzorov, mecenášov, darcov, nadácie...a môžem prirodzene požiadať aj štát. Ak však ten uzná, že vloží do mojej súkromnej firmy len toľko a toľko peňazí, nemôžem sa na to sťažovať. O Bagalove knihy zjavne čitatelia masovo záujem nemali, hoci boli veľmi dobre distribuované (viď Artfórum, bežne ich ponúkali aj kníhkupectvá iných vydavateľstiev). Bagala ako "stvoriteľ" Poviedky mal aj veľmi dobrú reklamu. Kde je potom chyba? Asi vo výbere kníh.
Ja osobne mám ku knihám ten najlepší vzťah, čítam všetko kvalitné, čo mi príde pod ruku, fandím vydavateľom...ale čo som prečítal od LCA? Ako bežný čitateľ iba Rankova, Mitanu a Slobodu (z profesionálneho hľadiska a potreby aj ďalších ako Krištúfek, Foldváry, Johanides, Lahav). Budú mi jeho knihy chýbať? Ak by ich nikto iný nevydal, niektorí asi áno, ale drvivá väčšina určite nie. K.K.Bagala totiž rád vyhlasoval, že pre neho nie je dôležité, v akom náklade sa knižka predá a vydavatelia-príštipkári, ktorí žiadajú od autora aj dodanie sponzora, sú obyčajní zbojníci. Toto povie podnikateľ v 21.storočí? Buď je pán Bagala iracionálny idealista alebo prefíkaný podvodník. Ľahko sa podniká, ak dostávate od vlády obrovské finančné injekcie a nech to čert vezme, vydáme tomu milému štátnemu mecenášovi knihu. Ani nechcem pomyslieť na to, koľko LCA za posledné roky prešustrovalo štátnych peňazí, koľko na rôznych festivaloch, literárnych akciách. A najmä, koľko sekier zaťal pán vydavateľ svojim partnerom do chrbta. Lebo iba to mi vychádza z jeho ústupu od vydavateľskej činnosti...pričom jedným dychom dodáva, že si založí opäť firmu, opäť možno vydavateľskú a keď nie opäť v Bratislave, tak odíde do Levíc.
Každý normálny podnikateľ vie, že ak neexistuje dopyt, nie je záujem o jeho služby, musím podniknúť iné kroky alebo sa popozerať po inom type služieb. Môže v trhovej ekonomike fungovať firma, o ktorej produkty nie je záujem? spýtal by sa možno iný vydavateľ. Je chvályhodné, že sa LCA snažilo vydávať nekomerčnú, pomerne okrajovú literatúru a najmä debutantov, z ktorých môžu vyrásť vynikajúci spisovatelia. Je pekné, že LCA urobilo radosť väčšinou však iba zopár čitateľom, pretože ich predaj dosahoval stovky kusov. Pochybujem však, že keď vydavateľ začínal, povedal - ok, budem vydávať knihy, ale musíte mi na ne prispievať! Dotácie od štátu sú predsa iba bonusom. Alebo sa mýlim? Manažérka Ikaru Mária Lešková mi povedala: "Vydavatelia by určite privítali vyššiu podporu štátu pri vydávaní nekomerčnej, nízkonákladovej literatúry. Ministerstvo kultúry v rámci projektov rozdelilo oveľa menej financií ako v predchádzajúcich rokoch. Vydavatelia by ocenili aj intenzívnejšiu podporu čítania medzi školskou mládežou formou vytvárania školských knižníc." Ale dodáva - ak to však nie je celkom reálne, musíme si poradiť. Nie však sťažovať sa.
Iný vydavateľ (nechcel byť menovaný) mi rozprával ako pán Bagala svojho času vyhlásil, že by nikdy nevydával Zelinovú, Rúfusa či Urbana. "Preboha prečo?!" zalomil rukami. Pridávam sa - žeby títo autori neboli pre neho dosť dobrí? Alebo v tom bolo čosi iné? Ten nemenovaný vydavateľ ma tiež upozornil na fakt, že K.K.Bagala víta 19% DPH na knihy a nie je za jej zníženie. Odhliadnuc od toho, či môže nižšia daň prispieť k vyššiemu dopytu, nie je to podnikateľsky krátkozraké? (možno si jeho slová prečítať napríklad v rozhovore pre študentské noviny íčko). Alebo to je skôr o tom, že na vydavateľstvo, ktoré predá zopár kusov knižiek, to nemá výraznejší vplyv? Čo tam po iných vydavateľoch? Čo tam po tom, že stredne veľké vydavateľstvo môže takto ušetriť za rok až 100.000 korún, ktoré použije na ďalšie autorské práva, kvalitnejšie knihy, domácich autorov, pri ktorých by bola strata a takto sa dá čiastočne vykryť?
Na záver ešte jedna poznámka. Okrajové, hoci hodnotné knihy sú často určené najmä intelektuálom. Tí sú však neraz jazykovo dobre podkutí a dokážu si to svoje dielko prečítať aj v angličtine alebo nájsť inou cestou. A čo podpora pôvodnej literatúry? spýtajú sa mnohí. Nemáte však pocit, že sa veľakrát vydávajú slovenskí autori, ktorí nemajú čo povedať? Ktorí píšu, lebo je to módne? Ktorí sa chcú iba zviesť na vlne "šoubiznisových a lifestylových" tém?!
