Občas si aj ja pomyslím - keby sa tak dalo hodiť všetky starosti za hlavu, nelámať si sivú kôru vymýšľaním nových darčekov pre príbuzných, ktorí „majú všetko“ a neraz mám pocit, že im neulahodím ničím. Odísť ďaleko od preplnených obchodov, nervóznych ľudí a dookola obohrávaných melódií. Napríklad niekde k moru, na zlatistú pláž, kde počuť iba upokojujúce vlny...
Také niečo sa rozhodli skúsiť hrdinovia knižky Johna Grishama „Také nezvyčajné Vianoce“ . Luther a Nora Krankovci žijú usporiadaným životom. Ich dcéra Blair sa rozhodne odletieť na dlhšie obdobie do Peru, kde chce učiť indiánske negramotné deti. Rodičia si bez dcéry Vianoce nedokážu predstaviť a tak si buchli päsťou po stole: Tento rok Vianoce oslavovať nebudeme! Žiadne vianočné osvetlenie, nijaká štedrovečerná hostina, ani stromček či darčeky. Nič. Milý pán Krank si to všetko prepočítal. Ako profesionálny účtovník dospel k neuveriteľnej sume, ktorú minul na vlaňajšie Vianoce a čo z toho má? Vtedy stresy, nervozitu, dnes kopu nepotrebných darčekov na povale alebo v skriniach. A tak si s manželkou povedali – za tie peniaze pôjdeme na okružnú plavbu po Karibiku.
Radikálne riešenie, poviete si. Dokázali by ste niečo podobné? Alebo ste to už v "jemnejšej" miere vyskúšali? Kniha „Také nezvyčajné Vianoce“ je vydarené dielko, taká klasická rozprávka, ktorá si berie na mušku všetok ten predvianočný zhon a chaos . A majster pera John Grisham nešetrí satirou a veselými scénkami. Jedna rada - pri čítaní sa treba prevteliť do kože americkej strednej triedy, ktorá žije na predmestiach podobne ako žijeme u nás na vidieku. Čiže každý vám vidí div nie do taniera, vie o vás všetko, registruje každú návštevu a najmenšiu zmenu. Susedia sa stretávajú na spoločných večierkoch, sú si akosi bližšie ako susedia u nás, na Slovensku...a teraz si predstavte pár, ktorý príde s takýmto šialeným nápadom. Ako na to zareaguje okolie? Zrušia tie Vianoce naozaj alebo im plány prekazí jeden krátky telefonát?
Musím priznať, že Johna Grishama milujem, svojimi právnickými thrillermi sa dostal medzi najobľúbenejších svetových autorov a bestselleristov, a tiež do mojej domácej knižnice. „Také nezvyčajné Vianoce“ sa síce od nich vzďaľujú, nedosahujú také do detailov vyskladané napätie. Ani pointa nebude možno taká, akú by ste čakali. Ale Grisham sa opäť prejavil ako vynikajúci rozprávač. Svoj talent a štýl využil aj v tomto netypickom žánri a kniha v origináli „Skipping Christmas“ sa v Amerike stala absolútnym bestsellerom na vianočnom knižnom trhu. Ja som sa pri čítaní dobre zabavil a trošku ma to prinútilo pouvažovať o vianočných sviatkoch. Či sa dajú prežiť aj inak, menej stresovo ako vo väčšine prípadov. Či už nie sú skutočne príliš materiálne. Ale napriek všetkému - či by som si vedel predstaviť koniec roka bez Vianoc...
Ukážka: Nora si sadla a otvorila list od Blair. V peruánskej divočine sa má fantasticky. Nemôže sa mať lepšie. Žije s indiánskym kmeňom v chatrči z trávy. Na naše pomery sú veľmi chudobní, ale sú zdraví a šťastní. Deti sa jej spočiatku stránili, ale už si ich získala a chcú sa učiť. Posledný odstavec bol zhmotnením mravnej sily, ktorú Nora tak zúfalo potrebovala. Stálo v ňom:
Viem, že Vám bude na Vianoce bezo mňa ťažko, ale, prosím, nebuďte smutní. Moje deti nevedia nič o Vianociach. Majú tak málo a chcú tak málo, až sa cítim previnilo, že naša kultúra je taká posadnutá hmotnými statkami. Nie sú tu kalendáre ani hodiny, takže pochybujem, že vôbec budem vedieť, kedy sa Vianoce začnú a skončia.
(Okrem toho, môžeme to dobehnúť na budúci rok, no nie?)
Múdre dievča. Noru zrazu zaplavila hrdosť - nielen preto, že vychovala takú múdru a zrelú dcéru, ale aj preto, že sa sama rozhodla zriecť aspoň na rok posadnutosti hmotnými statkami.
Foto: Martinus.sk a internet
