V zúfalstve sa možno pýtate – ako mám prinútiť svoje dieťa počúvať? Ako ho prinútiť, aby si robilo domáce úlohy? Čo má urobiť, aby si dieťa upratalo izbu?
Prípadne je arogantné, odvráva, neustále gúľa očami, odmieta všetky dobre mienené rady...
Poznáte to?
Byť rodičom nie je jednoduché, no vychovávať tínedžera je niekedy sizyfovská práca.
Odborníci tvrdia – často za to môžu ich rovesníci?
Prečo? Vysvetlíme...
Deti sa vychovávajú navzájom
Prvýkrát v histórii sa mladí ľudia obracajú s prosbou o radu, vzor a vedenie nie na matky, otcov, učiteľov a iných zodpovedných dospelých...
Obracajú sa na svojich rovesníkov. Na ľudí, ktorých príroda nikdy nechcela postaviť do rodičovskej úlohy.
Nedajú sa riadiť, učiť ani dospievať, pretože už nepreberajú podnety od dospelých. Namiesto toho deti vychovávajú nezrelé osoby, ktoré ich v žiadnom prípade nemôžu doviesť k dospelosti. Deti sa dnes vychovávajú navzájom.
A má to veľa rizík.
Výborne to popisujú v knihe Držte sa svojich detí dvaja odborníci: klinický psychológ Gordon Neufeld a autor bestsellerov o výchove Gabor Maté. Minimálne sa oplatí prečítať kniha, aby ste mali nad čím uvažovať...a možno si mnohé veci aj potvrdíte.
Rodičov nahradia kamarátmi
Deti možno vedia, čo chcú, ale je nebezpečné domnievať sa, že vedia, čo potrebujú.
Nie, drvivá väčšina nie je ešte natoľko zrelá a skúsená, aby vedeli správne fungovať v tomto svete, tvrdia autori. Potrebujú akýsi dohľad, pomocnú ruku a usmernenie rodičov.
Ak sa dieťa príliš naviaže na rovesníkov, navyše na nie príliš vhodných kamarátov, tí majú oveľa väčší vplyv ako by sme si mysleli. Z nich si budú brať príklad, ako sa správať, čo si obliecť, ako vyzerať, čo povedať a čo robiť.
Rovesníci sa stanú posudzovateľmi toho, čo je správne, čo sa deje, čo je dôležité.
My ako rodičia strácame autoritu a dosah na svoje deti. Neodkážeme ich ovplyvniť a odovzdať im naše skúsenosti a dobré rady. Jednoducho preto, že nás už nepočúvajú a nedôverujú nám. A to práve v období dospievania, čiže vtedy, keď toho musia zvládnuť viac ako kedykoľvek predtým a práve vtedy, keď naša fyzická prevaha nad nimi začína slabnúť...
Nevšimneme si, že dieťa sa obracia na rovesníkov, aby získalo podporu, lásku, spojenie a spolupatričnosť. Keď sa vytlačí väzba, vytlačí sa aj závislosť a spolu s ňou aj moc vychovávať.
Prečo by to malo byť zlé?
Orientácia na rovesníkov pritom neznamená, že máme zakazovať deťom stretávať sa s kamarátmi, chodiť von a tráviť s nimi čas. To v žiadnom prípade. No neraz rodičia fungujú už len ako nocľaháreň, rozprávajú sa so svojimi deťmi minimálne, neriešia s nimi problémy a postupne ich strácajú. Deti sa rodičom odcudzujú a hľadajú istotu, bezpečie a rady u svojich rovesníkov. Kamarátsky vzťah, ktorý bol v poriadku...zrazu prerastie do takmer rodičovského. Deti sa navzájom „vychovávajú“, ovplyvňujú aj v záležitostiach, v ktorých nemôžu mať ešte dostatok skúseností a zručností.
Pre mnohých dospelých je schopnosť detí tráviť čas spolu a zabávať sa tým najlepším krokom. „Deti potrebujú kamarátov, to im len prospeje,“ hovoria rodičia. No nevšimnú si, že rovesníci sa stávajú „opatrovateľmi“ rovesníkov.
Áno, kamaráti sa môžu javiť ako dar z nebies, ktorý poskytuje oddych unaveným a vyčerpaným rodičom a učiteľom. Koľkí z nás nepocítili vďačnosť, keď nás pozvanie od kamaráta nášho dieťaťa oslobodilo od hektického víkendu alebo nám poskytlo tak veľmi potrebný čas a priestor na prácu na nutných projektoch?
Neufeld a Maté ponúkajú v knihe Držte sa svojich detí mnoho príkladov, aké nebezpečné je, keď sa rovesníci vychovávajú navzájom. Keď stratíme nad nimi vplyv.
Veľmi jasne ukazujú na základe rôznych experimentov a štúdií, že deti orientované na rovesníkov sú zraniteľnejšie. Že skôr podľahnú emocionálnym výkyvom, bývajú agresívnejšie, arogantnejšie ap.
Zároveň však ponúkajú riešenie.
„Ak chceme vychovávať naše deti, musíme ich získať späť. Mnohým deťom dnes rovesníci prakticky nahradili rodičov: namiesto toho, aby preberali hodnoty zo svojej rodiny, dominantnú úlohu pri formovaní identity a pravidiel správania zohrávajú kamaráti, spolužiaci – dokonca aj videohry a sociálne médiá. Táto situácia však zďaleka nie je prirodzená a môže byť nebezpečná, pretože narúša súdržnosť rodiny, zasahuje do zdravého vývoja a podporuje nepriateľskú a sexualizovanú kultúru mládeže. Deti sa nakoniec stávajú konformné, úzkostlivé a odcudzené“ dodávajú autori v knihe.
Foto: Noxi, Freepik.com
