Pred dvomi týždňami, som sa zúčastnila dvojdňového seminára na tému: ,,Pomoc obětem sexuálních deliktů v náboženském kontextu“ na pôde Karlovej univerzity v Prahe.
Domnievam sa, že väčšina z nás už o tejto problematike počula. Žiaľ, mnohí sa stali obeťou sexuálneho zneužívania osobne, či už v cirkvi alebo mimo nej. V rámci Rímskokatolíckej cirkvi sú zaznamenané prípady celoeurópsky a celosvetovo. Napríklad katolícka cirkev v Taliansku eviduje od roku 2000, 600 prípadov podozrenia na sexuálne obťažovanie či zneužívanie. V prostredí Českej republiky sa za posledných 30 rokov eviduje 53 obetí. Na Slovensku katolícka cirkev od roku 1989 zaznamenala len 20 prípadov. Tieto čísla vypovedajú len o nahlásených prípadoch. S veľkou pravdepodobnosťou sú v realite tieto čísla omnoho väčšie.
(https://abcnews.go.com/International/wireStory/italy-church-releases-abuse-accounting-years-93469050,https://www.seznamzpravy.cz/clanek/mapa-sexualniho-zneuzivani-v-katolicke-cirkvi-v-cesku-je-53-dolozenych-obeti-69243,https://tvnoviny.sk/domace/clanok/142491-sexualne-skandaly-v-cirkvi-sa-nevyhybaju-ani-slovensku-o-pripadoch-sa-hovori-stale-velmi-opatrne)
Spoločným znakom všetkých obetí je zraniteľnosť, strach a hanba. Kňazi alebo sexuálni predátori si vyhľadávajú obete, ktoré sú zraniteľné, napríklad osoby s nízkym sebavedomím, zníženou sebaúctou, z dysfunkčných rodín (nie je podmienka). Využívajú takzvaný grooming – manipulácia obete, získanie si dôvery a následné zneužitie dôvery. Obete sa dostávajú do bludného kruhu. Páchateľa “dobre“ poznajú, častokrát je to autorita alebo človek, ktorého si vážia. Nechcú mu ublížiť (brániť sa) a tak ho nejakým spôsobom ,,zraniť“. Boja sa to riešiť a hanbia sa to oznámiť. Majú strach z páchateľa a hlavne z toho, že im nik neuverí. Detské obete sú paralyzované a častokrát nevedia čo sa deje. Uzavrú sa a tolerujú toto násilie. Len málo obetí má odvahu nahlásiť sexuálne obťažovanie.
Téma sexuálneho zneužívania v cirkvi je v našich krajinách tabuizovaná a je zarážajúce, že samotná cirkev tento problém rieši potichu, málo alebo vôbec. Páchatelia nie sú konfrontovaní a mnohí z nich stále vykonávajú svoje zamestnanie (poslanie to v takomto prípade samozrejme nie je). Zostávajú nedotknutí a naďalej rozdávajú rozhrešenia.
Príklad dobrej praxe v rámci riešenia problematiky sexuálneho zneužívania v Katolíckej cirkvi (Poľsko):
,,Iba krátke zhrnutie: porovnal som situáciu s Poľskom (keďže sa v tamojšom prostredí orientujem). Centrum ochrany dieťaťa (Centrum ochrony dziecka) tam vzniklo pri katolíckej cirkvi v roku 2014. Odvtedy robí všetko pre transparentnosť, vzdelávanie, uľahčenie nahlasovania sexuálneho násilia, hlavným delegátom medzi biskupmi je prímas, arcibiskup Gniezna. Na jeho stránke nájdete všetky kontakty na delegátov v každej diecéze a reholi, niekedy je tých kontaktov viac, aby si potenciálna obeť mohla vybrať spôsob, ako v tak delikátnej veci zodpovednú osobu kontaktuje (obeť alebo ňou poverená osoba), existuje aj tlak na to, aby delegátmi neboli iba kňazi.“
Zdroj: https://blog.sme.sk/hamada/spolocnost/sexualne-zneuzivanie-dakujeme-este-vzdy-nemame-zaujem
Spomínaný problém sexuálneho zneužívanie nie je však problémom len výhradne cirkevným. V sekulárnej spoločnosti je to veľmi podobné. Aj počty prípadov aj vyhľadávanie obetí grooming metódou predátormi. Sexuálni násilníci sú často tréneri, učitelia, vychovávatelia, rodinní príslušníci ale aj anonymní predátori na sociálnych sieťach.
Detské obete sú terčom sexuálnych páchateľov. Dievčatá sú často obťažované a zneužívané v rodinách, prípadne rodinnými známymi. Chlapci sú obťažovaní a zneužívaní častejšie v inštitúciách. Je potreba všímať si netypické správanie alebo uzavretosť dieťaťa. Takisto je dôležité zaujímať sa o to s kým vaše dieťa trávi čas a čo vám o tom človeku prezradí.
Trochu kontroverzne a s ohľadom na pokrok doby si trúfam tvrdiť, že hranice toho čo už je sexuálne obťažovanie a násilie sa (chvalabohu) posúvajú. Napríklad v angličtine ,,catcalling“ slúži na pomenovanie nechcených sexualizovaných komentárov, ktoré na ženy pokrikujú muži keď kráčajú ulicou alebo taktiež provokatívne gestá, trúbenie áut či pískanie. Áno aj toto je sexuálne obťažovanie.
Snáď najdôležitejšia vec, ktorú pre obete sexuálneho násilia môžeme urobiť je nespochybňovať a nezľahčovať ich výpovede. My nemáme kompetencie súdiť či sú ich výpovede pravdivé alebo nepravdivé. Pre obete sexuálneho obťažovanie a násilia je veľmi ťažké hovoriť o tejto traumatizujúcej skúsenosti. Ak sa nám niekto s touto skúsenosťou zdôverí, stačí keď prejavíme súcit a pochopenie.
Dôležitou vecou, ktorú pre obete môžeme urobiť je odkázať ich organizáciám, ktoré šetrne pracujú s obetami sexuálnych deliktov.
Prikladám niekoľko organizácii v ČR:
· https://www.nekdotiuveri.cz/ - Někdo ti uverí
· https://www.profem.cz/ - Centrum pre obete domáceho a sexuálneho násilia
· https://www.linkabezpeci.cz/ - Linka bezpečí
· http://persefona.cz/ - Pomoc obetiam domáceho násilia
· https://www.bkb.cz/- Bílý Kruh Bezpečí
Organizácie na Slovensku:
· https://www.linkadeti.sk/domov - Linka detskej dôvery
· Národná linka pre ženy zažívajúce násilie – tel. č. 0800 212 212
· http://www.ldi.sk/ - Linka detskej istoty
· https://naruc.sk/kto-sme/ - Pomoc deťom v kríze
· https://centrumslniecko.sk/ - Centrum Slniečko
Pozri/čítaj:
· https://www.ceskatelevize.cz/porady/1185258379-cesty-viry/221562215500006/
· https://www.idnes.cz/zpravy/domaci/daniel-barton-advokat-zrada-serial.A221124_125018_domaci_vlc?
· https://www.youtube.com/@MarekOPraem
