Rudolf Huliak, „lokálny hrdina“ z Očovej, si asi myslel, že keď sa z malej dedinky dostane do parlamentu, všetko, čo fungovalo v lokálnej krčme, bude mať rovnaký úspech aj na celoslovenskej úrovni. Jeho vulgárne útoky na adresu poslankyne Lucie Plavákovej, ktorú nazval „sukou“, sú toho dôkazom. Namiesto vecnej argumentácie sa Huliak uchýlil k primitívnym nadávkam.
Svojimi urážkami na adresu Lucie Plavákovej ukazuje, že má rétoriku, ktorá by sa možno uchytila pri nedelnej zábave s miestnymi kamošmi v krčme, ale na pôde parlamentu pôsobí, akoby si pomýlil cestu. Huliakove výpady sú skôr úbohým pokusom o sebaprezentáciu, ktorá na národnej scéne neoslní nikoho – možno okrem jeho verných priaznivcov, ktorí ešte stále veria, že za všetkým stojí „chemtrails“ a že klimatická kríza je len výmysel elít.
Jeho pôsobenie by mohlo byť aj zábavné, ak by nešlo o človeka, ktorý verejne navrhuje násilie voči ochrancom prírody. Prezidentka Čaputová ho odmietla vymenovať za ministra životného prostredia práve preto, že jeho predstavy o "ochrane prírody" zahŕňajú skôr šibenice než reálne riešenia.
Očová, malá obec, ktorá zrejme zažila lepšie dni, možno verila, že Rudolf Huliak bude ich najlepším veľvyslancom. No skutočný prínos by bol, keby sa vrátil tam, kde jeho konšpirácie a krčmové výlevy ešte niekto berie vážne. Na národnej scéne pôsobí ako karikatúra sám seba, pokúšajúca sa vzbudiť rešpekt tam, kde ho nikdy nezíska.
Rudolf Huliak, ktorý si myslel, že drsná dedinská rétorika a populistické výpady mu otvoria dvere do veľkej politiky, narazil na realitu. Jeho vulgarita a šírenie konšpirácií ho urobili skôr tragikomickou figúrou, než váženým politikom. Slovensko nepotrebuje ďalších krčmových hrdinov, ale kompetentných ľudí, ktorí dokážu veci riešiť s nadhľadom a bez urážok.
