Ako dosiahnuť „mier“ tým, že obetujete spojenca (Spoiler alert: Nejde to!)
Donald Trump sa nedávno pohádal so Zelenským. Ukrajina vraj nemá ,,žiadne karty na stole“ a mala by sa pripraviť na mier. Ach, to čarovné slovo mier! Počuli ste ho už? To je to isté slovo, ktoré v 30. rokoch používali Chamberlain a spol., keď sa snažili presvedčiť Hitlera, že ak mu dajú Sudety, určite už nebude nič ďalšie chcieť. A aký bol výsledok? O pár mesiacov neskôr sa Hitler valil cez Poľsko ako buldozér cez maringotku.
V preklade do normálneho jazyka: „Mier“ znamená, že Ukrajina má kapitulovať, odovzdať Putinovi, čo si pýta, a dúfať, že tento krát to už bude naozaj naposledy. Lebo veď všetci vieme, že keď diktátor dostane, čo chce, určite sa zastaví. Tak ako Mussolini v 1939, Stalin v 1940, Hitler v 1939, Putin v 2014. Ups, vlastne nie.
Ako zrušiť NATO a otvoriť Rusku diaľnicu do Európy – v priamom prenose!
Nuž, a aby to nebolo málo, Spojené štáty, ten veľký stabilizačný prvok Západu, sa pohrávajú s myšlienkou, že vlastne NATO už nepotrebuje. Veď čo by sa mohlo stať, ak USA vycúvajú? Možno by si Rusko zobrali len kúsok Poľska, len pár pobaltských krajín, možno nejaké to Slovensko (ale veď, priznajme si, slovenská vláda by sa možno ani nebránila). A potom by to už bolo naozaj všetko, však? Veď prečo by Rusko potrebovalo viac, keď si môže zobrať kúsok po kúsku?
Takže, ak USA naozaj odídu z NATO, pripravte si teplé oblečenie, lebo európske vojenské výdavky sa budú musieť zdvihnúť raketovým tempom. Ale nebojte sa, Slováci, vy môžete ostať v geopolitickej blaženosti – veď keď Rusko príde, určite si príde len na „priateľskú návštevu“, nie?
Slovensko – špičkový geopolitický sabotér alebo ako dostať Darwinovu cenu za diplomaciu
A teraz sa pozrime na Slovensko. Malá krajina v srdci Európy, ktorá má unikátny talent: vybrať si vždy tú najhoršiu možnú geopolitickú stratégiu. Najnovšie slovenskí lídri ani len nechodievajú na summity EÚ – lebo prečo by sa tam niekto obťažoval, keď je lepšie stáť bokom a čakať, ako to celé dopadne?
Z histórie vieme, že neutrálnym sa vám podarí zostať len dovtedy, kým vás nezačnú ignorovať alebo vás nezaberú. V roku 1939 bolo Slovensko satelitom nacistického Nemecka – a ako to dopadlo? Roztrhané na kusy a politicky potupené. Ale to je jedno, teraz si zvolíme novú stratégiu: zostať ticho a veriť, že keď príde ďalší veľký konflikt, nejako sa tomu vyhneme.
Ak sa Západ rozhodne, že EÚ už nepotrebuje vnútorných sabotérov, Slovensko sa môže ocitnúť v krásnej situácii: bez EÚ, bez NATO, bez pomoci, bez priateľov. Len s geostrategickým úsmevom a s vyhliadkou, že keď prídu veľkí hráči na scénu, znovu sa rozhodne o nás bez nás.
Ako sa ešte dá tento cirkus zachrániť?
USA musia pochopiť, že ak nechajú NATO padnúť, otvoria dvere pre Rusko, Čínu a Irán, aby si porozdeľovali svet. Amerika bez spojencov nie je superveľmoc, ale len veľká krajina na dvoch oceánoch.
Ukrajina musí dostať reálnu pomoc – nie symbolické gestá, nie diplomaciu o ničom, ale také zbrane, aby Putin pochopil, že túto vojnu nikdy nevyhrá.
EÚ sa musí naučiť byť menej diplomatická a viac strategická. Ak nejaká krajina sabotuje jednotu, nech nesie následky – ekonomické, politické, akékoľvek.
Slovensko si musí konečne vybrať stranu. Lebo hrať sa na „neutrálnych“ v čase vojny znamená byť len tichým cieľom.
Dejepis vás varoval, ale vy ste nepočúvali
Ak sa dnes opakuje to, čo viedlo k Druhej svetovej vojne – appeasement, izolacionizmus a geopolitická slepota – nebuďme prekvapení, keď to dopadne rovnako. Kto si myslí, že vojna na Ukrajine sa ho netýka, že NATO a EÚ je zbytočné a že USA môžu odísť zo svetovej scény bez následkov, ten by si mal pozrieť fotografie z roku 1945 a zamyslieť sa, či naozaj chce skúsiť nový reboot histórie na vlastnej koži.
