Keby sme nevedeli, že číslo sedem je v biblickom ponímaní symbolom plnosti, patrónka Slovenska už len za posledné dva týždne by bola, prinajmenšom, dvojciferne bolestná. Najnovšie bolesti v podobe nechcenia jej spôsobili nielen predstavitelia vládnej moci a jej stúpenci, ale dokonca aj predstavitelia cirkvi. A to doslovne myšlienkami, slovami aj skutkami.
V návšteve Šutaja Eštoka vo Vatikáne, keď odovzdával pápežovi obraz Sedembolestnej Panny Márie, práve v deň, keď sa v slovenskom parlamente hlasovalo o rušení jej sviatku, je treba vidieť istú symboliku. Je to ako keby mu do očí hovoril: „ My na Slovensku Sedembolestnú už nechceme. Nám na Slovensku už nič nechýba. Nás už nič nebolí. My máme trináste dôchodky. My milujeme Fica. Berte si ju späť.“
To, že Šutaj Eštok v mene pápeža tlmočí Slovákom jeho požehnanie je síce na vážne zamyslenie, ale nech nehovorí, že v mene všetkých Slovákov odovzdáva dar, ktorý jeho kolegovia v tom istom čase v Bratislave práve znesväcujú. Na Slovensku žijú desaťtisíce veriacich, ktorí sa pod ochranou Panny Márie cítia oveľa bezpečnejšie, ako pod ochranou ministra vnútra, ktorý nedokáže ochrániť ani vlastného „šéfa“.
Ďalšou ranou pre Sedembolestnú bolo to, že sa o jej sviatku v parlamente handlovalo ako na jarmoku. Vlastenci ospevujúci vierozvestcov sa zrazu prizabudli a ukázali v čo, akože, veria. Vraj aj pápež je zhrozený z našej ekonomickej situácie. Aj preto rokovanie o rušení sviatkov už nebolo len divadlom. Bol to výsmech všetkým veriacim a slušným ľuďom. O to viac, že kult Sedembolestnej Slováci preukazujú najmä preto, že slovenskému ľudu dopomáhala v ťažkých historických okamihoch.
Je smutné, že aktérmi v tomto pokryteckom predstavení sa stali aj niekoľkí poslanci opozície. Smutné je aj to, že sa hlasovanie týchto poslancov stalo zámienkou na to, aby sa iní poslanci pridali ku koalícii pri hlasovaní v ešte väčšom, farizejskom divadle. Novelizácii ústavy. Najsmutnejšie je ale to, že mnohí poslanci za KDH dodnes nevytriezveli zo svojho opojenia sa vlastným návrhom novely ústavy a nie sú schopní vnímať zlú hru hlavného režiséra Fica.
Najväčšou ranou, ktorá zabolela aj mnohých veriacich, je ale nevšímavosť najvyšších predstaviteľov cirkvi. Žiaden biskupský list, žiadna výzva na podporu zachovania sviatku svojej patrónky. Žiadne námietky. Naozaj je po jej patrocíniu? O nevšímavosti tu ale nemôže byť reč. Lebo na poďakovanie sa za prijatie ústavných zmien si už predseda Konferencie biskupov Slovenska čas a mediálny priestor našiel.
Tí, ktorí na dianie v súčasnosti hľadia triezvymi očami ale s istotou vedia, že Patrónka Slovenska nie je pomstychtivá a určite bude aj naďalej držať svoju ochrannú ruku nad Slovákmi nezávisle na tom, či pôjdu všetci koaliční poslanci a bývalí komunisti v nedeľu s Richterom do kostola, alebo radšej s Ficom na poldeci. A ku ktorému z nich sa pridajú Kadehaci a Matovičovci.
