„Nikto ma neprinúti sa rozhodnúť, či budem na ľavej alebo pravej strane tej železnej opony. Budem opätovne opakovať, že mier je jediné východisko.“ Toto sú slová Fica.
A opäť sú to len slová zavádzajúce. Lebo z 27 lídrov štátov EU je on jeden, jediný, ktorému politika masového vraha z Kremľa nevadí. Len on a celá jeho perepúť nazýva zabíjanie civilistov vrátane nevinných detí „porušením medzinárodného práva“. Len on išiel do Moskvy, vraj na oslavu 80 rokov od konca vojny.
Za ostrakizáciu, ktorú Fico v EU musí vnímať na každom kroku, si môže len on sám. Ale tak ako vždy, namiesto sebareflexie radšej vytiahne príbeh so železnou oponou. Zatrpknuto a trucovito ide presviedčať svet, že ho niekto do niečoho núti. Pravda je ale úplne opačná. Lídri EU prižmurovaním očí nad jeho „suverénnosťou“ sú sami nútení korigovať a obmedzovať svoju flexibilitu.
Fico sa už rozhodol. Svojou, opakovanou návštevou Kremľa sa ocitol, ani nie na ľavej, ani nie na pravej, ale na zlej strane pomyselnej opony. A je úplne jedno, čím túto svoju pozíciu obhajuje. Tu neobstojí ani zdôvodnenie rokovaním o cene plynu, či ropy. Ani nostalgia za zločineckým komunistickým zriadením, ktoré vystriedalo fašizmus. Hroby neznámeho vojaka, pri ktorých sa dá vzdať hold všetkým padlým vo vojne, sú predsa po celom svete.
Lenže príťažlivosť Zlého z Kremľa a jeho objatie je pre Fica takým veľkým pokušením, že mu už nedokáže odolať. Keď si uvedomíme, že je predsedom vlády SR, neostáva nič iné, len modliť sa, aby bozk od Putina, po ktorom tak veľmi túži, nebol aj bozkom smrti pre demokraciu na Slovensku. Jeden podobný už dostal Husák a v kóme nás súdruhovia so ZSSR mohli držať ďalších dvadsať rokov.
Ukáž mi, s kým sa priatelíš a ja ti poviem, kto si.
