Ficova suita funguje ako dokonalý LOJZO – Ľudový Orchester Jednoduchej Zábavy Obyvateľstva. Prostredníctvom jednoduchých, aj keď planých sľubov, získavajú obrovskú popularitu. Tie sľuby sú plané v tom, že hoci sa dopredu vie, že sú nesplniteľné, neprinášajú ich autorom žiadne riziko. Výhovorka a vinník je vždy poruke. Či už v podobe Ivety Radičovej, Oľano, George Sorosa, či Bruselu.
Atentátnik z Handlovej ale narušil celú túto koncepciu. To jeho priznanie, že strieľal, lebo nesúhlasí s politikou vládnej garnitúry určite nemalo nikdy preniknúť na verejnosť. Teraz to bude tvrdý oriešok, presvedčiť všetkých, že páchateľ je síce atentátnikom, ale nie z vlastnej viny.
Jednou z možností je preklasifikovanie skutku na teroristický čin, s pomocou cudzích tajných služieb. Pravdepodobnejšia však bude verzia, podľa ktorej páchateľ patrí na psychiatriu a preskočilo mu preto, lebo neverí koalícii a priateľským médiám, ale opozícii a nepriateľským médiám.
Pokus o atentát je bláznovstvo, ktoré sa pochopiť nedá. Jediný, kto ho chápe je asi Kaliňák („Tváriť sa, že u vás doma je všetko v poriadku, je najväčším nepochopením atentátu na Roberta Fica“). Snaží sa zvaliť vinu na niekoho iného, lebo sám dobre vie, kto bol za posledné dve dekády najdlhšie pri moci a kto toho najviac nasľuboval.
Aj v klamstve, ktoré vzíde z planého sľubu je treba hľadať zlo, ktoré (slovníkom Danka a Blahu) lomcuje Slovenskom. Také trináste dôchodky od roku 2010 nevynímajúc. A je ťažké tiež uveriť, že za billboard, na ktorom je zvečnená bývalá ministerka Tomanová zaplatila opozícia, alebo zlí novinári.
Na splnenie sľubu s trinástymi dôchodkami od roku 2010 sa predsa len črtá jedno riešenie. Cestovanie v čase. Podľa niektorých vedcov to vraj čoskoro bude možné.
