Socializmus, ktorý u nás podľa učenia marxizmu a leninizmu vystriedal kapitalizmus, mal prejsť do dokonalejšej formy spoločenského usporiadania a tým mal byť komunizmus. Ten ale neprišiel a tak nastal mečiarizmus. A po ňom ...? Že by ficizmus?
Dnes sa už dá s istotou povedať, že zriadenie, ktoré sa tu od roku 2006 predieralo na svet je životaschopné a nesie všetky znaky autokracie. Má svoje pomenovanie, podľa svojho strojcu. Má nosnú myšlienku: ochrana „našich ľudí“. Má fungujúce štruktúry. Má už pod kontrolou aj masovokomunikačné prostriedky. A poučené minulosťou je dokonalejšie v tom, že už má pod kontrolou nie len prokurátora, ale aj niektorých predstaviteľov súdnej moci.
Tento nový ...izmus sa dlho skrýval za sociálnu demokraciu kvôli tomu, že má zreteľné kontúry zlodejského mečiarizmu, ibaže v oveľa sofistikovanejšej podobe. Aj dnes má poistku v Žilinkovi, ale paradoxne, kvôli poistke v osobe Kováčika musel nakoniec odhaliť svoju pravú tvár.
„Politik“ Susko si do talára Fiačana, Šikutu aj Kosovej utrel topánky, a tým dal jasne najavo, že Kováčik je terazky pre Fica vzácnejší, ako všetci Slováci dokopy. Ficovi už nevadí ani to, že nadobro znemožnil nápravu svojej reputácie, ak by sa o to aj niekto, niekedy, niekde v budúcnosti pokúšal.
Všetko ide ako po masle a ficizmus už dnes funguje ako dobre namazaný stroj. Potrebuje však postupné, nenápadné uvádzanie do života. Inak povedané, požehnanie, ktorým by sa legalizovali všetky jeho prechmaty a z ktorého bude jasné, že dielo je okolím akceptovateľné. Samozrejme, v Smere nezabudli ani na to.
Je to úloha pre Ficovho podržtašku, teraz vo funkcii prezidenta SR. Ten sa v nedeľnej relácii O päť minút dvanásť (8.9.2024) o to pokúsil slovami: „To neznamená, že pán minister (Susko) môže mať právo rozhodovať o vine a nevine (Kováčika). To musí ostať vždy len v rukách našich súdov. A najvyšší súd, preto dúfam a veľmi by som si želal, aby rozhodol čo najskôr. Pretože len vtedy sa ukáže pravda...“
Nuž, keby to malo platiť, neexistovali by justičné omyly a odsúdení ako Klementis, Horáková, Gojdič a stovky ďalších by sa po vyjadreniach takýchto majstrov prázdnych fráz nemuseli obracať v hrobe. Ak niekto rozumie vyorávaniu zemiakov, ešte ho to neoprávňuje tvrdiť, že najvyšší súd je pluhom na vyorávanie pravdy.
Okrem povinností, ktoré má prezident priamo z ústavy, Pellegrinimu pribudla jedna, oveľa dôležitejšia. Držať ochrannú ruku, či skôr dáždnik, nad Ficom a „našimi ľuďmi“. Ako vidno, plní si ju aj za cenu seba zosmiešňovania.
