Prvá spoločná oblievačka. Ak sa dobre pamätám, písal sa rok: 1992
A tu už v plnej paráde
A že dievky neznášajú túto tradíciu :) Mirka bola celý rok zdravá ako rybička :-<>
Na voze s ozem-Buchom, harmonikou a korbáčom
Už mně koňa vyvádějí... :o)
A teraz sa posunieme o rok dopredu. Boli sme o niečo "akčnejší". Strarosta nám zohnal kroje od folklórneho súboru, ešte nevedel, čoho sa dočká. Blato oprať šlo, ale starý olej veľmi nie. A ešte sa nám i voz podarilo prevrátiť. Ale keďže sme boli "skoro" všetci, alebo i nie "skoro" v stave nestriezvosti, nikomu sa nič nestalo :)
Marcel uplietol korbáč, ktorý nemal v celej dedine a asi ani okolí konkurenta
Jaj, aleže sa Silvia bránila. I chalani "schytali" dávku vody. Na každú dievku pripadli štyri vedrá vody :(
Na mokrých rifliach to korbáčom pekne šľahalo. A veď nemala sa toľko brániť, v tomto prípade Martina.
Zaslúžené pohostenie pre "švárnych" mládencov. /Čaba, smeješ sa na nás :)/
Toto je ešte pred oblievačkou pochopiteľne, potom to ustáť, by nebolo také ľahké :)
Záverečné "usmievavé" foto s Erikou a krepčiaci "Ucho"
Každá dievka musela okrem pohostenia, v prvom rade priniesť stuhu, či mašľu na korbáč. Ak nenašla, prišlo ju to draho: musela dať niektorú časť svojho odevu. Ale to sa nikdy nestalo, veď tie dievky naše pripravené boli.
I toto je kus našej mladosti. Škoda len, že po nás sa nikto tejto tradície neujal. Okrem oblievania sme s chalanmi chodili ešte stavať "máje". Oficiálne-jeden pred kostol, druhý pred Obecný úrad, tretí na prostred dediny. A potom sme pokračovali v "súkromných". Dievkám, ktoré o to stáli, ale hlavne o nás. Vtedy sme tomu i verili :) Nakoniec, sú niektoré z nich manželkami chalanov z partie.
