Nikomu nič nevadí

Dotýka sa ťa ticho svojimi dlhými prstami, svojou predĺženou pravicou ťa chytá, zmiešanina snov v snahe cítiť pochybnosť, bežný čas normálneho cyklu, objíma ťa ticho, dotklo sa ťa navždy, až dnes vieš, bezpredmetné pocity, ten dotyk cítiš v živote, tvoj nie je, má ťa iba v putách područia svojho vážneho, to ticho, ktoré nachádzaš, máš vo svojom vlastníctve, ty vieš, dnes to už nachádzaš v otrhaných stránkach nemých časopisov, texty, minúty, prestávky, nepatria už tebe, palma kdesi v kúte usychá bez povšimnutia, svieca pohasína bez svetla, nemá výzva škrtať zápalkou na poludnie, spätný dotyk navracia sa so zvukom tónov, nástroje ticha nikomu, nič nevadí, krok polonahý kdesi do neznáma idúci, nie je prečo dvíhať hlavu, posmelený zmesou nálad v dnešný dlhý večer, pieseň na perách, si tým, čím od vekov mal si byť, svet čaká iba na teba, na tvoj večer starnutia, kedy zahodíš svoje predsudky a predstúpiš nahý, už nikto ťa nevidí, cítiš to sám, tú nežnú priazeň, to mrazenie po tele, ten bič, čo šľahá a raní, rana na tebe sa jazví, už chápeš jej význam, pre seba vybral si si lahodnú pieseň, vo svete znelku má, vrkoče slov v nás znejú potichu, cítiš tú znôšku slov, bytosť nežná v každom z nás, bytosť života z plodu, v ktorom nachádzaš svoju tvár, bez slov v zrkadle spoznávaš neznáme postavy, ticho nových dní, kostýmy bez návrhov ľudí sú v nás, sme tými dotýkajúcimi sa srdciami, v nás je to už dané tým čím sme, nie tým, čím chceme byť, bezsennosť nocí sa stráca každým novým slovkom znejúcim v duši, vtedy chápeme, nepýtame sa viac, viac slov netreba, bez pochýb hľadíme za horizont, v debate už nenájdeš otáznik, kľúčovou dierkou hľadieť na svet naplnený, v každé ráno s potrebným darom, ktorý v sebe nosíš, ako poklad dieťaťa v život celý, sám o tom nevieš nič, blúdiš a hľadíš na to, čo má význam, aby si pochopil, dnes už vieš, možno len tušíš, nová stránka popísaného papiera v nás žije, bez debát stávaš sa niečím, blížiš sa nie k sebe, nocou túlaš sa sám bez cieľa, v noci pochopíš mnohé, keď máš chuť myslieť, však srdcom vnímať krásu, čo sa ťa spätne dotýka a hviezdy chcú uniknúť svojou krásou, nesúc v sebe tajomstvo všetkých nočných očí, ktoré na ne hľadia, dotyk je spoločný, tichý a nežný, máš v ňom niečo zo seba to, čo ti zostáva, to čo navždy vlastníš, to čo ťa bolí na duši, všetko je ničím, keď nechceš vidieť za seba, za to množstvo ticha za tebou, čo skrýva celý deň, celý život, všetok čas...