Bolo to v máji minulého roku, ako vždy,na skok doma. Napadlo ma, že by nebolo zlé ísť sa pozrieť do Čičmian, niečonafotiť. Túto dedinku mi už veľa ľudí opisovalo v rôznych farbách,ornamentoch a uhloch pohľadov, nuž, nasadli sme s mamou do autaa vyrazili. Cesta cez Košecké Rovné, mi doslova vyrazila dych. Husté lesy,nádherné stromy, krásne zákutia, pripadalo mi to ako v Tatrách. NadZliechovom, sa nádherne vypínal vrch Strážov. Vtedy ma nenapadlo, žev júli z jeho vrcholu spolu s Radom, uvidíme v diaľke až naMoravu, do Prievidze a na Oravu.
Čičmany saroztvorili pred očami, ako nádherný kvet pod lúčmi slnka. Drevenice pomaľovanézvláštnymi ľudovými ornamentami, samozrejme pokryté šindľom, i novšiechalupy, nevynímajúce sa z koloritu a rázovitosti dedinky.
Z Čičmian,naša cesta pokračovala do Rajeckej Lesnej. Mama i ja, sme tam boli užveľakrát. Slovenský betlehem i tak priláka svojou výnimočnosťou. Peknéa nepredpokladané, bolo stretnutie sa s deťmi z našej dediny,ktoré boli na školskom výlete. „Čau sused, vykríkla Lucia.“ „Ahojte“!
Z RajeckejLesnej, sme pokračovali ku známym do Varína. Z Varína, je do Terchovej čoby si koňom dohodil a ostatné na kameni doskáčeš, či opačne, túžil sompozrieť sa i tam, tak sme išli. Terchová po prvý krát. /To je zo mňaslováčisko, že?/ Jánošíkova socha nad dedinou dominovala celému jednémupohľadu, zostal som ohromene čumieť, ako bača do tuzexu. Nádhera! Ďuria kovový. /Jak Fero Zliatina, jediný, ktorý na Orave nepije, vraj/.Pozreli sme aj amfiteáter, tiež jeden zo symbolov Terchovej. Cez dieryv plote, sme sa dostali dnu. Nikde ani noha, ticho, obrovské pódium. Laco,Anka a mama, si pripomenuli terchovské slávnosti, spred niekoľkých rokov.
Deňpokročil, zažiadalo sa niečo do žalúdka vložiť. A keď Terchová, takpotom jedine bryndzové halušky, ako inak. Prijali sme pohostinnosť jednéhopohostinstva, či reštiky, a halušky objednali. Po minúte prišiel čašník sosmutnou správou: „bryndzové halušky nebudú.“ Smola, ale poradil nám, že by smemohli ochutnať pečené zemiaky s bryndzou a slaninkou. Súhlasili sme./výborné jednoduché jedlo!/ Po malej chvíli prichádza čašník, prináša niečo napitie, po chvíli ide znova a nesie čosi, čo sme si neobjednali. „To jepozornosť podniku, aby vám najprv dobre vytrávilo“, zneli jeho slová. Bola toborovička, naliata v tých nádherných starých, neviem ako sa im presnehovorí, skrátka v pohárikoch, jak zo starého filmu, s dlhým hrdlom.Joj, borovica, sa tiež dobre gúľala tým naším. Tie poháriky sa mi nesmiernezapáčili a tak sa stalo, že jeden, som dostal, po velikých urgenciácha prosbách nášho známeho, do daru. Laco vďaka, i pán čašník.
A tu sadostávam do reality. Tento pohárik odišiel spolu so mnou, sem do zemí českých.Každého, kto po prvý krát príde za mnou navštíviť ma, dostane na privítanie, za„pohárik-gambáčik“.
A tak i Rada som privítal s ním.V skrini ležala už od leta borovička od brata a tak dobre padla.
Tak, priatelia,čakám na Vás, príďte ma navštíviť, pohárik je nachystaný a pálenka tiež.
