Veľký zákon

Bratislava ma spočiatku dosť deprimovala. Našťastie kamarát, bývalý tramp, ma zaviedol na miesta, na ktorých sa dalo zabudnúť na hektiku a ruch veľkomesta.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (10)

Kúsok od Železnej studničky mi ukázalmiesto, kde stál a dúfam, že ešte stojí trampský zrub, s názvom „Kariboo“.Bol otvorený pre každého. Niekoľkokrát sme využili pohostinstvo zrubua okolia. V zrube boli kachle, kuchynské potrebné vecičky,a mohlo tam prespať viac ľudí. Vonku pri zrube bolo pekné ohniskoa samozrejme, pre malé trampské deti, ale i tie väčšie,neodmysliteľná kolíska, lano s doskou na sedenie.Pri prvej návšteve v Kariboo, ma kamošnaučil jednoduchú omeletu. Najprv sa dali opiecť na rozpálenej panvici naplátky nakrájané zemiaky. Potom sa na to naliali rozmiešané vajíčkas rozkrájaným cesnakom, aby to zhustlo, ako klasická praženica. Nakoniecsa na vrch nakrájali kúsky údeného syra, chutí to znamenite. Na Kariboo smechodili i s kamošom Radom, ktorého spomínam v článočku o„Pohárik-u“, obyčajne cez skúškové obdobie, aby sme sa trošku „zresetovali“z učenia. Neďaleko od Kariboo,je ešte jeden otvorený zrub, volá sa „Nypigon“. Je trošku menší, ale má vovnútri otvorený krb, či kozub. Na Nypigone sme boli iba dvakrát. Ten bolobyčajne obsadený domovskými osadníkmi. A tak sme sa vždy pohli inamhľadať miesto na „založenie“ nášhoskromného tábora.
Text „Veľkéhozákona“, bol vypálený na drevenej doske a visel zvnútra na dverách.