Zmes

Bolestný večer, v tichu načúvania po prebdenomdni len kruhy pod očami, smäd na perách, niečí vzdych a vtáčie pierkav povetrí, tiché bezprávie pocitu v nálade, zmes zafarbenia hlasuvtáčat, tlkot sŕdc vzdialených a cudzích, napätie v dotykumilujúcich, odhodené oblečenie na kope špiny, v slovách zmenené námety,hrdlo vyschnuté ako morské dno, poprava ticha v ten dlhý večer, nikto sanepristaví pri výklade, je všedný, po všetkých dňoch ošľapaný chodník, opľutéschody, reklama má účinok krátky, len námety sa menia jeden za druhým,striedajú sa ako deň s nocou, pochybnosť v oku zahalená, ďalekývrchol bezprávia, pouličné lampy pomaly ožívajú svojim svetlom smiechu, haliatemno, vychytralé nápady prichádzajú vtedy v podvečer začiatku, alebo konca,pozmenené chvíle utajených slov potichu znejú, dnešné serenády za závesmi,ľudské príhody o ktoré ani dnes nikto nestojí, len mesiac jediný ničomu sanediví, čumí pred seba ako vždy rovnako a mraky vo svojej ospalej podobenehynúco plavia sa kamsi preč, malá minca na okraji kanála, potkaní groš nazaplatenie smradu vypadol z niečej dlane na zem, nechýba vôbec, už dávnostratil cenu, kroky píšu noty v taktoch rôznych, dym z cigariet sastráca v povetrí, kabelky slečien sú plné ničoho, kabelky, či ľudskésrdcia?