Rozsvietené svetlo a vôkol neho tma,
pod lampou býva najväčšia.
Ostrý vzduch, sťa nabité šípy –
ticho.
Po búrke prebudenie,
bez svitania
nový deň v dotyku dvoch rúk,
v blízkosti nestratených snov
vo vánku polnočného vetra
pod klenbou nebies s tisíckou tvárí,
každá s iným výrazom – len znenazdania
slza kanie po čiomsi líci do nenávratna
detských krôčikov v rodičovskej láske –
nový tvor, ten pohľad neskalený v
jednoduchosti a kráse Božieho sveta,
obyčajný deň, Neobyčajný Život