Ak vytrváte, zachováte si život

Ježiš pokračuje vo svojej eschatologickej reči.
Pravdupovediac, pre poslucháčov to musel byť dosť citeľný šok, počuť takéto slová. Ak by toto bol Ježišov prvý prejav v čase jeho verejného vystúpenia, privodilo by mu to asi dosť citeľný preferenčný deficit.
Ale sme na konci Ježišovho verejného účinkovania. Judášova zrada visí vo vzduchu, ako nevyslovené memento. Ježiš neobchádza budúcnosť lacnými a nepravdivými ponukami. Vidí za horizont a snaží sa jemne pripravovať svojich na to, čo má prísť. Sú to slová povzbudenia, nie zastrašovania. Dôležitá je spätosť s tým, bez ktorého nemôžme nič urobiť.
V totalite,istého františkánskeho kňaza zatkla polícia. Naložili ho do auta, on sa pokojne položil na podlahu a zaspal. Keď sa prebral, nechápaví policajti sa pýtali: ako je možné, že ste zaspali? Všetci, zatknutí pri prevoze buď nadávajú, alebo plačú, či sa vyhrážajú. Kňaz prehodil cez zuby pár slov z úryvku dnešného evanjelia...
A ešte čosi vraví Ježiš, máme byť svedkami.
Podľa toho poznajú, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať.
Svedčiť môžme rôzne. Ale v zásade ide o postoj nestáť bokom, nezakrývať si oči, nesnažiť sa počuť. Toto môže byť náš zásadný postoj svedectva životu.