História jasličiek

 Prvý príbeh Kristovho narodenia je v Novomzákone a pochádza od sv. Lukáša. Jeho slová výstižne opisujú narodenieSpasiteľa v obyčajnej maštali. Uplynuli celé tri storočia, kým bola v Rímezaznamenaná prvá známa oslava Ježišovho narodenia. Trvalo ďalších sto rokov -bolo to v piatom storočí - kým Rím určil oficiálnu pamiatku Ježišovho narodeniana 25. decembra. Pôvodné oslavy boli jednoduché. Kňazi chodili po farnostiach aspievali zvláštne latinské piesne o zázračnom narodení. Neskôr pápež Gregor I.(zomrel roku 604) povolil zdobiť kostoly zeleňou. Bežali stáročia, pribúdalinajrôznejšie oslavy zázračnej udalosti a v mnohých kostoloch si pripravovalivlastnú scénu jasličiek. Potom sa v roku 1223 sv. František z Assisi rozhodol,že oslávi narodenie Ježiša živou scénou, kde jednotlivé úlohy budú stvárňovaťskutoční ľudia. Sv. František si uvedomil, že ak majú ľudia príchodu Spasiteľaskutočne rozumieť, musí sa im priblížiť takým spôsobom, aby si aj tennajobyčajnejší človek mohol udalosť predstaviť. Najprv sa však vybral do Rímapo duchovné schválenie. Bola mu poskytnutá audiencia u pápeža Honória III,ktorému dôkladne vysvetlil svoj plán. Svätý Otec mu dal súhlas a požehnanie.Sv. František však potreboval viac ako požehnanie. Potreboval niekoho, kto bymu dal peniaze, potreboval miesto, kde by sa scéna odohrávala a potrebovalľudí, ktorí by ju zahrali. Bohatý, láskavý a zbožný šľachtic Giovanni bezváhania ponúkol svoju pomoc. Venoval všetko úsilie tomu, aby zabezpečil všetko,čo si sv. František želal: stajňu, slamu, živého vola a osla. Úlohy Márie,Jozefa a pastierov hrali skutoční ľudia, ktorých vybrali sv. František aGiovanni. Nakoniec boli modlitby vypočuté, všetko bolo na správnom mieste a sv.František položil do jaslí nádhernú figurínu Ježiška v životnej veľkosti.Prichádzali veľké zástupy a na tvárach pútnikov bolo vidno veľkú radosť a úctu.Potom na scénu vystúpil sv. František, aby zaspieval evanjelium. Scénu zahaliloticho. Bolo to ako by si ticho vyžiadal sám anjel. Z tejto prírodnejkazateľnice potom pokorný mních prosil svojich poslucháčov, aby zanechalinenávisť a pripravili vo svojich srdciach miesto pre slávu vianočného obdobia.Davy spievali a historici označili tieto melódie za prvé vianočné koledy. Detimohli obkolesiť malého Ježiška v jasliach a spievať mu krásne piesne. Na koncioslavy chytil Dieťa do rúk a oznámil Jeho zázračné narodenie. Slávnosťvrcholila a veľká radosť naplnila srdcia všetkých prítomných. Sen obyčajnéhomnícha, jeho blahoslavených spoločníkov a azda i týchto zástupov sa stalskutočnosťou. Keď sa slávnostná omša chýlila ku koncu, sedliaci, ktorí sa vdecembrovom chlade vydali na cestu domov, sa zastavovali pri jasliach a bralisi z nich kúsky slamy. Na zástupe spočinul mier a pokoj ako veľký plášť nádeje.Úžas a kúzlo večera nevybledli s úsvitom ďalšieho dňa. V nasledujúcich dňoch potejto slávnej noci sa objavilo mnoho neobyčajných príbehov. Jeden z nichhovoril, že zvieratám, ktoré boli vybrané za svedkov Ježišovho narodenia, bolana tú noc daná schopnosť hovoriť ľudským hlasom. Ľudia vraveli, že keď sa nemátvár sklonila pred soškou Ježiška, aby sa mu klaňala, bolo počuť dokonaléľudské slová. Iní spomínali, že obyčajná slama, ktorú si priniesli z jaslíDieťaťa, uzdravila choré zvieratá a vyliečila následky choroby behom jednejnoci. Bol to naozaj čas milosti. Veľmi rýchlo sa talianska oslava so živouscénou narodenia rozšírila po celej Európe. Od tej doby si získala tradíciaveľavravných scén narodenia Ježiška srdcia a mysle mnohých ľudí takým spôsobom,že by si to sv. František a Giovanni ťažko dokázali predstaviť.