Lukáš písal v čase, kedy nenaplnené očakávaniadruhého Kristovho príchodu, mladému kresťanskému spoločenstvu, začali robiťproblémy a strácali dôveru.
Nedajme si vziať nádej. Svet okolo nás sa zdá byť frustrujúci. Masmédia chrliasprávu za správou o katastrofách, pádoch lietadiel, teroristických útokoch...
Áno, je to realita dneška, ktorú nemôžme slepo prehliadať.
Ani Ježiš neprehliada túto reálnu situáciu. Vie, že človek, aj keď bol stvorenýz nekonečnej lásky, bude chcieť konať podľa seba, tak ako sa jemu bude páčiť.Sme slobodní v konaní a rozhodovaní. Voľba je na nás, nie sme "motorovémyši" v rukách Božích. /našťastie!/
Ježišovým slovám o posledných veciach, predchádza dišputa so Židmi, ktorúviedol v Jeruzalemskom chráme. Židia ľpeli na chráme ani nie kvôli tomu, že tobolo pre nich jediné kultové miesto, ako skôr ich pýcha. Štyridsaťšesť rokovstavali tento chrám a ty ho postavíš za tri dni. /Jn 2,20/
Chrám je súčasť i nášho života. Zvykli sme si. Interiér, exteriér, celézariadenie chrámu, nás má privádzať k oslave Boha. Priznajme si, nie vždy jetomu tak.
Preto nezabúdajme, že my sme chrámami živého Boha. /1Kor 3,16/
A skúsme si uvedomiť, ako sa Boh cíti vo vnútri nášho chrámu. Nemôžme tak akoSimeon, či Anna prebývať neustále v chráme, ale Boh v chráme nášho tela - našomsrdci - áno!
Písmo:
A-
|
A+
