Načo nám je Mestská polícia?

Pred mesiacom bolo u mňa niekoľko známych na návšteve. Okolo poludnia sme sa poberali na obed. Mali sme v pláne navštíviť jednu zvláštnu krčmu – stredovekú, v dedinke s názvom Detěnice. Od Poděbrad je vzdialená asi 30 kilometrov. Nasadli sme teda do auta a vychádzali zo záhrady. Pred výjazdom z brány však stálo osobné auto VW New Beatle, striebornej farby. Vravím si, nič nové pod slnkom, stáva sa to skoro pravidelne, nadídem si a auto obídem. Pokúšal som sa na viac krát nadísť si, cúvnuť a manéver opakovať, lenže nešlo to. Alebo ťuknem do auta, alebo si oškriem bok o stĺ brány. Nezostávalo nič, len čakať, že dotyčný šofér sa v príhodnom čase vráti.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (23)

Medzitým prešliokolo nás chlapi, ktorí pracujú na prestavbe pošty. Jeden z nich vraví:„Zavolej na Městskou policii ať přijedou“. Vzal som si číslo a volal.„Dobrý deň, bla, bla, bla...“ vysvetľoval som situáciu..., „jo počkejte, jo užvás vidím. Za chvíli jsme u vás“. Prišli o pár minút. Dvaja úplnepriateľskí a pohodoví policajti. /nie častý jav/ Začali vysvetľovať, žeodtiahnuť auto nemôžu, jedine dať mu „botičku“, alebo lístok s predvolanímza stierač. Bolo to úplne jedno. Dajú botičku a odídu. Nič sa nevyrieši,budem ich musieť volať znova, alebo šofér, i tak sa nikam nedostaneme.
Návšteva začali byťmierne nervózna, pretože sme na cestu, obed a ich odchod nemali veľa času.Tak sme rozhodli, že ak šofér auta nepríde do pätnástich minút, meníme program.Bolo to v čase, asi o päť dvanásť, doslova. Čakanie sme si spolus policajtmi krátili tipovaním, kto bude majiteľ auta. Najviac tipov bolo,že asi žena. /nič v zlom, milé vodičky!/ Beatle mal automatickú prevodovku,za volantom umelohmotné sedmokrásky, preto tipovacie prognózy smerovali, že tostopercentne musí byť žena, stopercentne blondínka. Čas plynul, i keďnepozorovane. V čase 12:07, k autu prichádza muž v strednýchrokoch, občan vietnamskej národnosti, alebo čínskej, nedokážem toantropologicky rozoznať, lámanou češtinou vraví: „Já se moc omlouvat, žepřekážet“! Ujal sa ho jeden z policajtov. Milý pán nemal u seba anivodičský preukaz, ani doklady totožnosti. Čas bol neúprosný, šofér uvolnilvchod a my sme predsa len vyrazili.
O dva dni potejto príhode, sa mi podarilo zohnať značku „zákaz státia“ a zavesiť ju nabránu. Značka na viditeľnom mieste, neprehliadnuteľná.
Minulý týždeň sasituácia opakovala. Pred vchodom stála dodávka šedej farby. Dostať sa dnu,alebo von, nemožné! Nepotreboval som sa tento raz dostať von, ale čakal sompríchod iného auta. Ničím by ma to neiritovalo, keby po to, čo som posádke dodávky slušne vysvetlil, že stoja vo výjazde a ukázal na zákazovú značku, auto nezostalo pokojne stáť vo výjazde ďalej.
Zavolal som teda namestskú políciu. Po niekoľkých zvoneniach, blížiacich sa k číslu desať, saozval ženský hlas. Popísal som situáciu..., jej /ne/ riešenie ma dosť zarazilo:„Promiňte, ale nemůžeme vám tam poslat hlídku, protože všichni, kteří majíodpolední službu, hlídají na kolonádě. Na kolonádě, prebleslo mi hlavou, čo tamasi strážia, ale dobre.
Zostal somv pomykove… „Prosím vás, a na koho sa mám obrátiť, ak nie na vás?“Odpovedi som sa nedočkal a s divným pocitom zavesil.
Preto sa pýtam, ikeď asi dosť zbytočne a alibisticky, načo je nám mestská polícia?! Potrebujemeju? Pomôže nám? Moja skúsenosť je päťdesiat percentná.
Aspoň niečo!