Gn 22,1-2.9a.10-13.15-18
V jednomčeskom kláštore dominuje výzdobe kapitulnej siene stropná maľba, predstavujúcapráve obetovanie Izáka Abrahámom, na vrchu Moria. Symbolicky, na hranicis kopou dreva na ktorej leží Izák, je napísaný text, vo význame:„poslušnosť je viac ako obeta“. /por. 1Sam 15, 22nn/
Opis obetovaniaIzáka svojím otcom Abrahámom, sme si zvykli prijímať ako veľký príkladposlušnosti a viery. Po splnení tejto skúšky poslušnosti, je Abrahámpredstavovaný ako vzor, prototyp poslušnej viery. Pokiaľ sa ale vžijeme dopríbehu a konkrétne do postavy toho, čo musel na sebe prežívať Izák,mnohým z nás sa zrúti táto nádherná predstava. Abraháma si začnemepredstavovať ako nepredstaviteľného šialenca, ktorý poslušný akýmsi vnútornýmhlasom, chce zabiť svojho syna. Jepravdou, že tieto úvahy sú znepokojivé a niektorí kresťania by chceliradšej zostať u známeho vysvetlenia, oceňujúc Abrahámovu poslušnosťa nič viac.
Abrahám prežiluvedomovanie si straty svojho dieťaťa dokonca až dva krát. Keďže so svojouprávoplatnou manželkou Sárou, dieťa nemal, dohodli sa, že dieťa im porodí ichslúžka Agar. Tak sa stalo, narodil sa im syn Izmael. Lenže už predtým nastalispory medzi oboma ženami. Agar, si začala uvedomovať svoju nadradenosť, nosilapredsa pod srdcom dieťa, ktoré sa stane dedičom celého rodinného majetku. Agarprežívala šťastie z uvedomovania si svojho materstva a Abrahám si juzamiloval. Sára sa cíti byť dotknutá. Mala pocit, že si ju slúžka neváži,začína ju nenávidieť a znevažovať.
Všetko sa mení, keďvo vysokom veku otehotnie i Sára. Rozdiely medzi oboma ženami sú obrovské.Sára je dominantná, je pre ňu dôležitý jej triumf. Abrahám pred ňou ustupujea bojí sa postaviť jej mocenským nárokom. Agar vidí v Sáre ženu plnúnenávisti, zloby a pre malého Izmaela, je hroznou macochou, ktorá bezzľutovania hľadá zámienku, aby zničila jeho život. Ale na rozdiel od Sáry, je Agar ticháa poddajná žena, ktorá má tendenciu ustupovať a vo všetkom sapodriadiť.
Biblia predstavujeAbraháma ako v podstate rezignovaného človeka. Nemôžme ale pochybovať, žeto bol muž kultivovaného morálneho myslenia. Ale je pasívny a zdá sa, ženechce byť obťažovaný bežnými rodinnými starosťami. Agar a jej syna, mázjavne rád, ale v priebehu deja sa stále viac sťahuje do svojho vnútornéhosveta anjelských a Božích hlasov. /Johanka z Arku?/V Abrahámových hlasoch sa dá spoznať krajná hranica, kam môže byť zahnanýčlovek vystavený brutálnemu nátlaku situácie, kedy sa jeho psychické obranyrúcajú a ostáva mu iba zúfalý čin a úplný útek z reality.Znamená toto všetko, že Abrahám bol duševne chorý človek? Určite nie.V Abrahámovom prípade nešlo o duševnú chorobu, maximálneo situačne podmienenú reakciu. Ale uvážme: svedčila by takáto reakciao tom, že by Abrahám nebol normálny človek? Nie snáď každý, kto má deti,nechápe, že pri nároku, ktorý voči Abrahámovi presadila Sára /poslanie na smrťvlastného syna Izmaela/, by sa začal chovať „nenormálne“ každý normálnyotec?
Celý príbehtragicky zobrazuje, že túžba človeka vyhnúť sa konfliktu za každú cenu, hovedie k úplnému zúfalstvu. Veď čo iné môže prežívať otec, ktorý pripustí,aby dieťa jeho krvi /Izmael/, bolo vydané na smrť? /Prvá konfrontácia stratysyna/
Na otázku, prečo jetento desivý príbeh o Abrahámovi a obetovaní jeho syna Izáka vôbecv Biblii, odpovedá dávna židovská múdrosť: „Aby svet do konca vekovvidel, že keď niekto prehlasuje: ´Zabil som v mene Boha´, je luhár!“
Príbeho Abrahámovi, kladie viac otázok ako odpovedí. Ale môžeme ho čítaťi ako zákaz ľudských obetí a neľudských a neľútostných nárokovna samých seba. Veď nakoniec je k celému príbehu na vrchu Moria povedanézo strany Boha jediné, jasné a jednoznačné – NIE!
P. Remeš, A. Halamová: Nahá žena na střeše, Nakladatelství Portál, Praha 2004Celý príbeh môžeme vidieť nakoniecv rovine zmluvy, ktorú Boh uzavrel s Abramom ešte pred týmitoudalosťami. „Pozri na nebo a spočítaj hviezdy, ak môžeš! /Gn 14, 5-6/ Takébude tvoje potomstvo! Abram uveril Bohu a počítalo sa mu to zaspravodlivosť“ K uzavretiu zmluvy, prináleží i zmena Abramovho menana Abrahám – otec množstva . /Gn 16, 5/
Akokoľvek je tento príbeh ťažký a možnoaž nepochopiteľný, vyvstáva ešte jedna otázka: čo by sa asi stalo, kebyAbrahám, racionálne a logicky vzal zodpovednosť naplno do svojich rúk,zakázal by Sáre jej nepochopiteľné zámery s Izmaelom a Agar, čo bynasledovalo, keby Abrahám ani len myšlienkou nepripustil obetovanie Izáka, anilen krokom sa nepriblížil k vrchu Moria.
Čo by asi nasledovalo, keby Adam a Eva,neposlúchli diabla a neporušili zákaz a zmluvu s Bohom. A ešte o kúsok ďalej.
Kto vie, ako by to dopadlo, keby sa premiérnezačal chovať arogantne, nielen, keď sa pod ním chveje jeho mocenskástolička. Kto vie, ako by to bolo, kebynehádzal za chrbát svoje presvedčenie a nerelativizoval prirodzené právo,nezačal sa tváriť povýšenecky a bohorovne. Možno by nebola musela prísť vládnakríza, rozpadnúť vládna koalícia, možno by sa vo Veľkej Rači stalo o jedenvážny úraz menej a o jednu vážnu fraktúru tiež!
Ale to sú iba úvahyv rovine hypotetických a možno i fatalistických myšlienok. No kuvšetkým tým pôstnym o jednu naviac.
