Richard Rohropisuje zážitok z času, keď bol prvý krát v pustovni.
Neďaleko jehopustovne žil iný pustovník, bol to bývalý opát kláštora, ktorý žil oddelene vsamote dlhé roky. Do komunity prichádzal iba na Vianoce a Veľkonočnésviatky. Zbytok času trávil v lese sám, s Bohom a so sebou. Rohrpokračuje vo svojom zážitku tým, že uvidel tohto pustovníka, ako sa polesnej cestičke blíži k nemu. Cítil, že by nebolo dobré vniknúť do jehosúkromia, mlčania a samoty, preto sklonil hlavu, uhol na kraj cesty,a chystal sa takto v tichosti prejsť okolo neho. Keď boli od seba asimeter pustovník prehovoril: „Richard, ty máš príležitosť kázať a janie. Keď si vonku a kážeš, povedz ľuďom jedinú vec, že Boh nie je ´kdesitam´. Nech ti žehná Pán.“ A šiel svojou cestou ďalej. /Richard Rohr,Všechno má své místo, str. 79-80 /Vyšehrad/
Boh, ako taký, nesídli skrytý niekde ďalekood civilizácie, tak isto, ako neprebýva iba v chrámoch, kaplnkách...
Boha a jehoprítomnosť, nemôžeme zaškatuľkovať, že tam je, a zase, že niekde tam, užnie je.
Tento základný dualizmus, o ktorompíše i Rohr, nás doviedol až tam, že nás to trhá na kusy. „Preto zneužívamepre svoje potreby zem, nedokážeme úplne porozumieť svojmu telu, ani svojmuzdraviu, ani hospodárstvu. A práve Ježiš prišiel i preto, aby totovšetko uviedol na správnu mieru, aby toto všetko dal do spojitosti. Ako kebypovedal: toto ľudské, je dobré. V hmotné a fyzické, môžeme uveriť.Veríme vo vzkriesenie tela, ktoré hovorí, že fyzické skutočnosti sú časťoutajomstva. Toto telesné bytie, fyzický svet, sa účastní na všetkom, čo Bohkoná.“
Poďme do reality, liturgickej reality,biblických textov, ktoré sa viažu k aktuálnym nedeliam „obdobia cez rok.“Po čase, ktorý Ježiš strávil na púšti, prípravou na čas svojho času, prichádzado Galileje, vyslovuje svoju prvú tézu, svoj program, na ktorom chceparticipovať a podľa ktorého chce konať: „Naplnil sa časa priblížilo sa Božie kráľovstvo.“ /Mk 1, 15/
Čo to znamená?
Vráťme sa späťk vete, ktorú vyslovil bývalý opát Rohrovi: „Boh nie je kdesi tam.“
Božie kráľovstvo,nie je kdesi tam. Iba vo Vatikáne, iba na saharskej púšti, iba v uliciachNew Yorku, iba na najnovšom pútnickom mieste, kde sa zjavuje Matka Božia, anilen a len v konkatedrále sv. Martina v Blave, ani...
Boh a jeho kráľovstvo, nemôžme hľadať mimoseba, kdesi tam, kde určite je, pretože tam na tom mieste sa „niečo“deje.
Áno, môžeme polemizovať. Napríklad, otázkaMedjugoria. Stanovisko cirkvi je zatiaľ jasné, nechajme ho teraz bokom To, čototo miesto prináša človeku je neprehliadnuteľné. Ovocie, ktoré je viditeľné,konverzie, zmierenia sa s Bohom po rokoch, i desaťročiach /vlastnáskúsenosť pri vysluhovaní sviatosti zmierenia/, to je viditeľným znakomprítomnosti Božieho kráľovstva. Ale nebudem tvrdiť, že práve tu je miesto,kde je kráľovstvo Božie. Je to množstvo v celku.
Kto videl film Stigmata, možno si spomeniena základnú vetu, použitú z apokryfného evanjelia sv. Tomáša, ktorá oscilovalacelým príbehom: "Kráľovstvo Božie je v Tebe avšade okolo Teba, nie v budovách z dreva a kamenia. Rozštiepni kus dreva a Jatam budem, nadvihni kameň a nájdeš ma." Nejedná sa tu určiteo panteistický pohľad na svet a človeka.
Po tom, ako Ježiš priberá/nie na váhe/ k sebe prvých spolupracovníkov, evanjelistom, alebo neskoršímredaktorom nazývaných „rybárov ľudí“, prichádza do synagógy. Tentokrát nerušížiadne konvencie týkajúce sa soboty a po prvý krát prejavuje svoju božskú moc.
/I keď môžeme polemizovať, po tom, vrátiac sa na púšte prípravy,kde Ježiš v polemike so zlým, predstupuje z pokušení, ako víťaz. Žebyprvý dotyk príchodu Božieho kráľovstva?.../
Je zaujímavé vnímať reakciuposadnutého. Ten v Ježišovi poznáva Mesiáša. /Mk 1, 24/ Drobná paralela,farizeji, ani zákonníci, znalci zákona, nedokázali v Ježišovi spoznaťVykupiteľa a Spasiteľa: „Prišiel Ján /Krstiteľ/, nejedol a nepil,a hovoria: ´Je posadnutý zlým duchom.´ Prišiel Syn človeka, jea pije, a hovoria: ´Hľa, pažravec a pijan, priateľ mýtnikova hriešnikov!´/Mt 11, 18-19/
Tiež jeho učeníci, po zmŕtvychvstaní. /Lk 24, 13-43, Jn 20, 24-29/
Ježiš skutkom exorcizmu,znovu predstavuje znaky prítomnosti Božieho kráľovstva.
Označuje deliace čiary podstaty jeho konania na tejto zemeguli. „Novéučenie s mocou“! /Mk 1, 27n/
Celé Markovo evanjelium až podesiatu kapitolu, je zamerané a presiaknuté Ježišovými skutkami auzdraveniami rôzneho druhu. Z toho je evidentná jasnosť jeho konaniaa prístupu. Znova a opakovane: záujem o človeka, vyslobodeniez rôznych područí...
Späť k Božiemukráľovstvu. Tak ako vnímať prítomnosť a blízkosť Božieho kráľovstva?
Podstatné je, nehľadať ho niekde v diaľke, hmle, neurčitostia neexistencií.
S príchodom Ježiša,Božieho Syna, do času a priestoru nášho bytia, sa prejavila svojímspôsobom Božia vlastnosť: Boh dáva človeku šancu, tak ako tomu bolo odzačiatku. Nikdy ho nenecháva zabudnutého, vždy mu pomáha objaviť, alebo spoznaťnovú dimenziu prítomnosti a prijatia. Boh a človek, v tomtospojení nie je rozmanitosť.
Božie kráľovstvo jev nás!
Neplaťme si, alebo nepodnikajme žiadne fakultatívne výlety, aleboakékoľvek iné exkurzie, kamkoľvek na miesta zemegule, ani našej vlasti, kvôlihľadaniu Božieho kráľovstva!
Objavme prítomnosť Božieho kráľovstva, v nás samých!
Je tam prítomné, čaká. Stačí ho objaviť!
