Stále príjemne prekvapivé zistenia

Prvá zaujímavosť v Lukášovom podaní je tá, že potom všetkom, čo sa pri onom obetovaní udialo, vrátili sa do Galiley. Ak by sme si vzali Matúšov text, kde samozrejme nenájdeme Ježišove obetovanie, ale návštevu troch mudrcov, po ich odchode anjel vo sne prikazuje Jozefovi odísť do Egypta. Z. Froyd ešte nežil, ale ani Jozef si s tým hlavu nelámal, urobil tak, ako mu anjel povedal. Zmienka o obetovaní tu chýba, ale problémom ďaleko väčším je to, že Lukáš píše, že sa vrátili do Galiley, do svojho mesta Nazareta. Tak predtým tam už niekedy asi museli byť. Ďalej už len miesto pre exegétov. Lukáš asi nepotreboval filtrovať egyptský exil, jednoducho sa ním nezaoberal.
Ďalšou zvláštnosťou na tomto texte je, že pri tom obetovaní nie sú prítomní ani rodičia Márie, teda Joachim a Anna, ale ani rodičia Jozefa. /I keď je jasné, že ani Boh nemá starých rodičov, „iba" synov a dcéry/ :)
Radosť z vnúčat je predsa veľkou doménou práve starých rodičov, nie? I keď z praxe je jasné, že zvedavosť z nového človiečika je skôr na strane žien, ako mužov. Všimnime si to, koľko chlapov, alebo i starých otcov sa pozrie na dieťa, ktoré hrdo vezie v kočíku matka. Nie, z 99% sú to vždy ženy, ktoré si nenechajú tento pohľad ujsť.
V chráme nielenže akýsi muž s menom Simeon pozdraví šťastných rodičov, ale ich dieťa si vezme do náručia a pritom vyslovuje požehnanie i proroctvo. V tej chvíli akoby Simeon zastupoval celý Izraelský národ, ako starší, ako ten, ktorý už vie a má čo dať.
Priviedol ma k tomu môj obľúbený Richard Rohr pri čítaní jeho knihy: Adamov návrat.
Rohr v knihe popisuje svoje konkrétne skúsenosti s tzv. iniciáciou. Iniciácia bola vstupom chlapca do stavu dospelosti, uvedomenia si svojej mužskosti, a tá prebiehala, bola odovzdávaná niekým starším - skúsenejším. Tradičné obrady iniciácie, priznávali mužskosti jej vlastnú spiritualitu a pracovali na tom, aby muži dospeli k celistvosti zvnútra. Iniciácia nie je o tom, byť bojovníkom, ale skôr o tom, byť vedomý, bdelý a čulý. Naša kultúra nie je pre chlapcov a mužov zdravá. Nie jediný, ale jeden z dôvodov je, že už nemáme kultúru starších, ktorí vedia odovzdávať múdrosť, identitu a hranice ďalšej generácii. Spoločnosť produkuje chlapcov, ktorí nikdy nedozrú a budú si chcieť vziať matku, a nie manželku. Dievčatá hľadajú chrániacich a chápavých oteckov namiesto rizikových partnerov. Ani jedno pohlavie nie je pripravené na svoju úlohu a dobrodružstvo plného života. /Toľko Richard/.
Poďme ale naspäť k textu evanjelia. Ako keby tu práve onen Simeon a akási prorokyňa Anna zastupovali starých rodičov, alebo tých, ktorí mali stáť v zastúpení predávajúcich onú zdedenú i prežitú skúsenosť.
Ďalšou zaujímavosťou v texte je, prítomnosť a funkcia Ducha Svätého. Evanjelista Matúš, písal svoje evanjelium pre skupinu židokresťanov. Oni mali už skúsenosť s Mojžišovým Zákonom. Ale vnímanie Ducha Svätého nebolo pomenované. A práve Duch, ktorý bol s Ježišom, vlastne on ho bol vždy plný, sa predstavuje ako ten, ktorý pomáha vidieť, porozumieť, spoznať. V prípade Simeona doslovne: „Lebo moje oči uvideli tvoju spásu".
Tento text úzko korešponduje s textom, ktorý nasleduje, cestou Ježiša s rodičmi do chrámu. To mnohé naznačuje. Možno že tu je jeho zavŕšenie.
I tak zostáva mnoho na rozjímanie. Ale toto ma dnes oslovilo najviac. Pane, Pane, teda... :)