Mal som pred sebou dlhý transfer. S konečnou stanicou v Kuala Lumpur, odkiaľ som na štvrtý deň pokračoval vlakom do Singapuru. Mesta, ktoré je zasvätené levovi (posledného videl Sir Raffles, zakladateľ Singapuru, niekedy v XIX. storočí: Pozor, je tam lev! - zakričal a odvtedy ho nikto nevidel - teda, leva, nie Rafflesa...).
V lietadle do Dubaja som stretol skupinku slovenských a českých turistov, ktorí smerovali do Bangkoku. Mládenci boli opití už vo Viedni, ale dokonať hanbu nestihli, možno aj preto, že im letušky nerozumeli a na niektoré idiotské otázky (prečo do sáčku na odpadky nenapchajú aj to večne vreštiace decko spredu?) alebo hlášky ("Pred týmto si odišiel z domu, a tu to máš opäť - plačúceho pangharta!") reagovali s profesionálnym porozumením a úsmevom. Opitého pasažiera nemôžete vyhodiť z lietadla.
Mal som také malé šťastie; vedľa mňa sedeli mamička s dcérou. Slovenky. Svoj strach som zakrýval prehnanou pozornosťou, čo si staršia z dám vysvetlila ako dotieravosť. Po hodine si vymenila miesto s dcérou, v márnej viere, že mi slečna zavrie ústa. No, ale ja som nedal pokoj ani tej. Furt som sa niečo vypytoval. Ale dievčatko pochopilo, že mi ide len o krátkodobú spoločnosť, aby som nemyslel stále na to, že som desať kilometrov nad zemou., rezignovalo a občas na mňa vycerilo pery.
V Dubaji sme sa rozlúčili. Oni čakali na spoj do Bangkoku, ja som išiel hľadať svoju odletovú bránu a miesto, kde by som si mohol zapáliť. Bola hlboká noc. Mal som asi tri hodiny času na preštrádovanie terminálu. Nakoniec som bol odmenený. Ázijská slečna pred výťahom do reštaurácie mi pošeptala, že u nich môžem fajčiť, ak urobím útratu za 11 dolárov. Aj keď to vyzeralo veľa, bál som sa, že inak zaspím spoj do Kuala Lumpur. Ale predovšetkým mi išlo o tú cigaretu.
Terminál v Dubaji
Dal som si miešanú surovú zeleninu, ktorá vyzerala ako šalát v bratislavskej krčme: niekoľko zelených listov, krúžky papriky, cibule a uhorky. K tomu káva a kola. 11 dolárov som hravo preplatil. Bola to asi najdrahší vegošský pokrm v mojom živote. Vyfajčil som tri cigarety a musel odísť. Žalúdok nevydržal.
Vécka nepretržite upratovali Indovia (?), ale nebolo mi vôbec príjemné, keď otvorom pod dverami obtierali mopom moje tenisky. O súkromí pre najintímnejšiu potrebu nemohlo byť ani reči. Ako naprotiveň, na chodbe postávalo niekoľko netrpezlivých turistov (možno jedli všetci to čo ja, tam kde ja), lomcujúcich kľučkou mojej kabínky (vždy mi pri tom padol batoh na zem). Po každej návšteve záchoda mi upratovač poďakoval. V takej atmosfére som netušil či si robia srandu alebo či je to úprimné. No ale kto by sa poďakoval za to, že som si posedel na jeho vécku? Tuším iba dubajský Ind.
Ked som už ponavštevoval všetky záchody na termináli, bol som zelený ako zrelá limetka.
Okolo jednej rannej som sa trochu napravil (nie, žiadny alkohol) a dostal na svoju bránu 27. Cestou som minul spolucestujúce z Viedne. Driemali na lehátkach. Ich spoj odlietal až po mojom. Viditeľne sa potešili, po mrzutosti staršej z dám nebolo ani stopy. Polihovali uprostred počerných chlapov, ktorí sa prebrali v spoločnosti oboch blondínok a veselo na ne síkali. Nahováral som si, že som niečo civilizovanejšie, ako tí naparfémovaní nadržaní Arabi. Tak som im ešte raz zaprial šťastnú cestu a pekne som sa pozdravil: Bozkávam! Chlapi na chvíľu privreli oči a prestali cmukať.
Lietadlo do Malajzie bolo natrieskané. Tentokrát kapitán neprivítal ani jedného našinca, ako to urobil ten predošlý, ktorý spomenul Slovákov ("To je šaškec, nás, brněnské borce, nespoměl!") Ja, pravdepodobne, jediný Čecho-Slovák som mu za to nestál. Tak som sa dozvedel, že väčšina cestujúcich sú Malajzijci (Malajci a malajzijskí Číňania), Arabi, Nemci a Francúzi.
Sandokan, ktorý sedel v rade za mnou mi osem hodín, celú cestu, dával najavo svojimi kolenami nespokojnosť s tým, že som si nastavil sedadlo na pololeh. Škaredo sme na seba zazerali, zakaždým, keď som sa k nemu otočil, metal pohľadom blesky. Kašlem na teba! - povedal som mu milo a pokúsil som sa zaspať.
http://www.23hq.com/1192280/2084084_1fd13e04ef14e5d6590f9ef65fc67a91_large.jpg
*Blogerky Maruška a Nataška sú nadšenými fanúšičkami lietania.
