Boris Burger
Štefan Bohunický mi napísal list
Po dlhom čase. A nejako ma dojal. Preto to z listu, čo sa mi vidí byť vhodné na uverejnenie, dávam aj na blog.
Zoznam autorových rubrík: Moje kecy, Nakrátko, Pokus o poéziu, Rozprávanie z ciest, Listy Štefana Bohunického, Veselé povzdychy, Nadlho, Príbeh bývalého miništranta, poviedka na nedeľu, Fotografie-súkromné, Súkromné, Nezaradené
Po dlhom čase. A nejako ma dojal. Preto to z listu, čo sa mi vidí byť vhodné na uverejnenie, dávam aj na blog.
Desatoro je zákon, ktorý by sme mali, my veriaci, dodržiavať a nedodržiavame. Pán Lasica rozprával vtip o tom, ako sa Mojžišovi nepodarilo obkecať pánaboha a aj keď okresal stovku prikázaní na desať, Nepokradneš sa mu nepodarilo vynechať. Boh bol neoblomný.
Ahoj, Boris! Dnes ráno mi napadlo to, čo si v podvedomí nosím dávno, ako obschnutý banán v taške do práce a tak som to konečne vyhodil. V poslednom čase to začínalo nadobúdať tvar. Pokúsim sa to sformulovať písomne: Sme absolútne rozdielni, my ľudia - a nejevstvuje medzi nami pochopenie. Tam, kde zdanlivo nastáva akási súhra a porozumenie, ide - len a len - o sympatie. Dokonca aj zhoda je výsledkom sympatií, ktoré v nás dokážu zablokovať aj úplne opačný, pôvodný názor. A je jedno, či ide o výnimočného, nadpriemerného človeka alebo mentálneho podvýživenca. Riadime sa emóciami a empíriou. Iba existencia nejakej morálky, či zákonov nám umožňuje, ako tak, objektívne preživanie. Všetko ostatné je subjektívne. Múdri ľudia to pochopili už v staroveku, keď vymysleli súdy a podobné veci. Je to zúfalé konštatovanie, ale sme naozaj, iba hračkou svojich hormónov...