
Pozdravujem vodičov z DPB Bratislava! Nie všetkých, len tých, ktorí mi pravidelne pijú krv. Prestupujem pri Lučianke, v Petržalke, z autobusu č. 95 na č. 99, ktorý ide smerom k nemocnici, na Antolskú ulicu. 95-ka občas mešká, cirka jednu, jedinú minútu - a blízko pred zastávkou, musí dať prednosť v jazde spomínanej 99-ke, ktorá, zvyčajne v okamihu, keď rýchlo podídeme k jej dverám, zavrie a naštartuje. Stáva sa to takmer pravidelne. Šoférom, ktorí su OK sa ospravedlňujem, tí chápu, že ideme do práce (pred 19-tou hodinou, vodiči, za tie roky, dobre vedia, ze nie sme návštevníci krčiem pri Veľkom Draždiaku), tým druhým (keď máte čas pravidelne chodievať neskoro z konečnej, viem že sa neponáhľate, a strata tých pár sekúnd nie je dôvodom, aby ste nás okašľali), a tých je väčšina, odkazujem: Neverím, že to robíte iba preto, že máte malé, ehm, sebavedomie... a nerozpráva sa preto s vami manželka! Alebo predsa? To je naozaj biedna náhrada a satisfakcia...
Zoznam autorových rubrík: Moje kecy, Nakrátko, Pokus o poéziu, Rozprávanie z ciest, Listy Štefana Bohunického, Veselé povzdychy, Nadlho, Príbeh bývalého miništranta, poviedka na nedeľu, Fotografie-súkromné, Súkromné, Nezaradené