Ivan Konstantinovič Ajvazovskij (1817 - 1900): Konštantinopol
Tento rok Turci oslavovali výročie dobytia Konštantinopolu. Natočili výpravný kontoroverzný film(mnohých hnevalo jednoduché, záporné vykreslenie Byzantíncov).
Železničná stanica v historickej štvrti Eminönü. Tu sa vynárali z vlakov minulosti slávne osobnosti. Medzi nimi Agatha Christie. Tu mal svoju zástavku aj Orient Expres.
Podvečer v Zlatom rohu. Voľakedy sa hovorilo, že piesok v prístave obsahuje zlato. Toľké bohatstvo sa tam premlelo.
V meste, ktoré v roku 1453 dobyli Osmani sa nachádza najvýznamnejšia byzantská stavba sveta Chrám Božej Múdrosti, Hagia Sophia. Postavená za vlády Justiniána I. Vysvätená v roku 537. Nový, rímsky Sv. Peter je dielo naskrze západné, inšpirované svojim predchodcom, postavené po zborení zásadnej časti pôvodnej stavby o zhruba 1000 rokov neskôr. Sídlo patriarchov v strede Východorímskej(Byzantskej) ríše je historicky dojímavejším, elegantnejším, najduchovnejším kostolom či bazilikou celého sveta. Naproti mladšej, oveľa mladšej Modrej mešite (Sultanahmet), odpočíva zranený obor. Pôsobí, že je v oveľa horšej zdravotnej kondícii, ako jeho slávna suseda, vyčačkaná mešita sultána Ahmeda.
Po dobýti Konštantinopolu rozhodnutím vládcu Chrám Božej Múdrosti prebudovali na mešitu. Až v roku 1934 Mustafa Kemal Atatürk (* 1881 – † 1938, prvý prezident Tureckej republiky) rozhodol, že z neho bude múzeum(podľa niektorých zdrojov silnejú v súčasnosti snahy o revíziu jeho rozhodnutia).
29. mája 1453 mesto padlo do rúk Mehmeta Druhého. Telo posledného cisára Konštantína XI. sa nikdy nenašlo. Podľa legendy podpísal zmluvu s diablom, aby sa jedného dňa vynoril z podzemia baziliky a dobyl mesto naspäť.
Moslimské rodiny na galérii, blízko miesta, kde počas omše sedávali byzantské cisárovné.
Prístup je takmer bezbariérový :). Žiadne schody, iba stúpanie.
Pre záber aj cez múr. Policajt sa neskôr mračil. Ale nenervačil.
Detail pod galériou. Samotný obrovský priestor je takmer bez podpory pilierov. Štyri držia centrálnu kupolu.
Pôvodné maľby Osmani zakryli. V súčasnosti pokračuje pomalá rekonštrukcia(za účasti UNESCO). Nápisy velebiace Alaha sú zo začiatku dvadsiatych rokov min. storočia.
Rodina na galérii. Napravo pani svokra. Muži a deti sa obliekajú západným štýlom. Nejeden je ako vystrihnutý z amerického filmu. Na hlave šiltovka, na tele tričko a džíny. Dievčatá rovnako ako tu. Na nohách adidasky. Dospelé ženy sú často v typickom tureckom oblečení, t.j. v šatke a kabáte. Tieto sú zrejme pútničky alebo turistky z prísneho arabského sveta. Celé v čiernom.
Cisterny v podzemí blízko Hagia Sophia, vodná nádrž z čias Justiniána I. Pôvodný zdobený pilier(336 mramorových stĺpov o výške 9 metrov tvorí podzemný chrám, niekoľko desiatok metrov od baziliky).
Noc v Istanbule. 16. jún 2013.
Istanbul nie je iba Taksim a Gezi Park (oboje tvoria akési centrum v štvrti Beyoglu, udalosti sa odohrávajú predovšetkým tam), o ulicu nižšie, v kaviarničkách ulice Istiklal Caddesi
(Do roku 1923 Grand Rue de Pera) sa zdalo, že demonštranti nikoho nezaujímajú.
Toto námestie dnes pozná celý svet.
Gezi Park. Napadlo mi Slovensko. Tu polícia nezasahuje, pretože nemá proti komu (a gorily už nikoho nezaujímajú). Myslím, že turecká vláda má ešte väčšiu podporu obyvateľstva ako naša. Protestujúci nemajú šancu vo voľbách. Akokoľvek sa (vraj) správa (Erdogan) diktátorsky, dvom tretinám to neprekáža. Volebné výsledky a prieskumy to potvrdzujú.
Začiatok Istiklal Caddesi na konci Taksima.
Policajné obrnené vozidlá. 17. jún 2013, Taksim.
Populárna nostalgická električka nepremávala. Pravdepodobne by z nej turisti videli do Gezi Parku.
Tak ju nahradila fotografia...
Najväčší istanbulský rímsko katolícky kostol sv. Antona Paduánskeho na .Istiklal Caddesi (začiatok XX. storočia).
Prvý Bosporský most do Ázie.
Ruina v Anadolu Kavagi a -
- rekonštruovaný výletný dom zámožnej rodiny na brehu prielivu.
Pobrežie Bosporu
Opevnenie starého Istanbulu
Four Seasons Hotel
Dve podobné línie. Sedel som na palube, nohy skoro nad vodou. Stála a pozerala. Nedalo sa nestlačiť spúšť.
Trpaslík pod Bosporským mostom.
Istanbulčania sú zväčša elegantne oblečení. A tí starší, ktorí nedržia tempo s módnym trendom, sú aj v najväčšej páľave vzorne upravení.
Aby neušla loď do Istanbulu(ázijský breh Anadolu Kavagi).
i
Mešita sultána Ahmeta (Modrá mešita) bola odpoveďou pobožných moslimov na Chrám Božej Múdrosti. Dôkazom toho, že islam má rovnako schopných architektov. Vznikla o tisíc rokov neskôr, akokoľvek je dokonalá, Hagia Sophia v nej nemá žiadneho konkurenta. Mimochodom, má šesť minaretov, čo mala aj mešita v Mekke, a to sa považovalo za nehoráznosť. Sultán musel pristaviť siedmy, aby sa naveky zachoval primát Mekky.
Moslimská dáma oblieka tie západné pred vchodom do Modrej mešity(Sultanahmet) - (aby sa Alah neurazil pohľadom na to, čo stvoril?).
Ale aj tak šibla očkom na klobúčik. Možno sa jej páčil.
Ale najskôr išlo o to, že nemala zahalené vlasy ako táto nadšená dievčina.
Bývalé sídlo sultánov (v XIX. storočí sa presťahovalo na pobrežie prielivu do budovy v západnom štýle). Detail z paláca Topkapi.
Topkapi
Prvá pôvodná brána - vstup do Kapali Çarşi, krytého trhoviska známeho po celom svete ako Veľký bazár pochádza z roku 1461. Osem rokov po dobytí Konštantinopolu Osmanmi. Je zašitá a nenápadná. Objavil som ju v túžbe po cigarete...
Podvečer v štvrti Eminönü. Centrum pôvodného Byzancionu, na ktorom vznkol Konštantinopol a dnešný Istanbul. Nová mešita.
Nedeľa večer 16. júna, tamže. Mladí za vracajú z demonštrácie, ktorú rozohnali policajti na Taksime. Hnali ich okolo Galatskej veže mostom rovnakého mena cez Zlatý Roh.
Pohľad z Galaty.
Ráno pri Galatskom moste. Predaj pečených rýb v sendvičoch priamo z člnov.
Člny sú načačkané vodné "mešity". Neopustia kotvisko. Ráno preberú úlovok od rybárov a pečú priamo na lodi.
Pohľad na Galatskú vežu (pôvodne zo XIV. storočia)v dnešnom obvode Beyoglu. Cez Zlatý Roh oproti štvrti Eminönü.
Istanbul je aj o skvelej strave, ponúkanej na každom rohu. A istanbulské sladkosti sú tie najlepšie.
Výborné pudingy s čokoládou (a k tomu horúci čaj alebo turecká káva).
Báječné baklavy vo vychýrenej cukrárni Hafiz Mustafa 1864.
Obrazy, vône a chute Istanbulu ma naplnili. Čo viac možno za niekoľko málo dni?
Plagát k filmu Fetih 1453 je zo stránky:
http://dremline.wordpress.com/2012/02/16/sinema-fetih-1453/
