Dnes je to malé ospalé mestečko - taký rumunský "Pezinok" - tak na mňa pôsobili jeho ulice aj rozloha.
Pôvodný argešský dvor prestaval Bassarab I. (Rade Negru) v 14. storočí. Bol prvým kniežaťom a zakladateľom Valašska, predchodcu moderného Rumunska. V jeho centre stojí kostol, ktorý je bohato vyzdobený byzantskými freskami. Možno sa v ňom modlil aj Vlad Tepes III., Napichovač, Drakul, jeho potomok. Povestný krutosťou, fascinoval a bol predlohou literárneho diela Brama Stokera.
Tento pán sa hrabal v londýnskych archívoch, aby o tomto diablovi v ľudskej koži získal čo najviac materiálu. Znalci jeho diela hovoria, že sa nikdy nepriblížil k tomuto skvelému hororu, hoci ich písal aj naďalej, nikdy sa nevenoval faktografii tak poctivo, ako pri tejto knihe. Preto je Dracula presvedčivý a pôsobivý aj po rokoch.
V múzeu na námestí sme boli prví návštevníci po dlhšom čase. Pani, ktorá nás privítala, musela rozsvietiť svetlá, aby sme videli niekoľko exponátov a kópie originálnych artefaktov. V dlhej tmavej chodbe som sa pristavil pri medenom reliéfe Draculu. Trocha som sa hanbil. Tento kraj si nezaslúži, aby ťažil iba z povestí o svojom najslávnejšom synovi.
Keď som zazrel jej vyčítavý pohľad (namýšľam si), rýchlo som sa presunul a civel na podobizne prvých kniežat Bassarabov. Bolo ich viac. Hoci neviem, či Bassarab I. u domácich nevedie hitparádu sympatií. Rozhodne bol v dejinách Valašska ako zakladateľ významnejšou postavou ako temný "upír".
Pozreli sme si aj expozíciu moderných dejín Rumunska: výstavku o miestnych aktivistoch národného hnutia. Pri pohľade na fotografie z konca 19. storočia, alebo zo začiatku dvadsiateho, mi napadlo, že Curtea de Arges má časy svojho najväčšieho rozkvetu dávno za sebou. Ulice aj mešťania na zažltlých fotografiách či daguerrotypiách pôsobili dokonale čistučko a cisársky elegantne. Pardon, kráľovsky.
Boli sme pri hrobe kráľa Carola. Leží v biskupskom kostole kláštora, kilometer od Argešského dvora. Kostol dal postaviť Neagoe Bassarab staviteľovi menom Manole. Keďže vladár nechcel, aby toto úchvatné staviteľské dielo Manole niekde napodobil, nechal ho o hlade a smäde zahynúť na streche stavby. Po kom bol Dracula taký krutý? Mali to v rodine, ale celá vtedajšia doba bola všetkým možným iba nie prechádzkou po aleji dubov, po ktorej som kráčal o dva dni v Pitesti.Stavba na mňa nezapôsobila, ani najmenej. Možno za to môže francúzsky barbar, ktorý ju v druhej polovici 19. storočia prestaval. Neodlišuje sa od množstva sakrálnych stavieb, ktoré som cestou videl. Spomínaný Kniežací kostol v centre Argešského dvora, to bola iná káva. Tam sa dalo rozjímať a cítiť ducha Vlada Tretieho.
Tento legendárny pán, ktorého ďalší slávny upír, Nicolae Ceausescu, povýšil na národného hrdinu, býval o 25 km ďalej v Arefu. Tam stál jeho hrad a dodnes je tam aj zrúcanina, ku ktorej vedie 1400 schodov. Nikto ma tam nedostane, ani za svet! Nemohol som tam vyjsť a nešiel by som tam aj keby som bol zdravý. Nepotrebujem to. Bol som s ním v kostole a cítil jeho ľadový dych. Ja som tú atmosféru nasával aj bez nahliadnutia trosiek jeho skutočného hradu (táram, ale musím - nevládal som s nohou)...
S nápadom, že Bran je pôvodný Tepesov hrad, prišiel pravdepodobne diktátor. Bran je malebný a pôsobivý, a hlavne... zachovaný. Počul som historku, že zamestnanci museli strašiť, zamaskovaní za upírov (v rakvách) nemeckých turistov. Skončili s tým až keď jedného trafil šľak...
To je všetko. Za prípadné faktické chyby sa ospravedlňujem. Píšem "pocitopis", preto prikladám aj odkazy. Fotografie majú ilustračný charakter a nestaviam na nich. Tu na blogu sú iní majstri fotografie. Na tých nemám a ani sa im nepokúšam konkurovať. Napriek tomu, v budúcom texte budú zaujímavé zábery z vnútra Paláca parlamentu v Bukurešti. Sú zriedkavé, pretože snímkov na palác je dosť, ale "črevá" parlamentu som ešte nevidel (asi som málo pozeral na internete:)).
Curtea de Arges
Pred Manoleovou stavbou.
Už prestavaný, Manoleov skvost.
V areáli kláštora.
Pohľad pri odchode.
Rumunskí turisti. Záujmom o svoju históriu pripomínajú Čechov.
Boris, nachodený a unavený.
Z odhalených fresiek.
Malebná stanica v Curtea de Arges, najkrajšie roky ma za sebou(?)
Vchod do Argešského dvora a Kniežací kostol.
Pamätáme sa temer všetci na takéto lístky.
Príroda za Curtea a... pred Pitesti.
Stanička medzi stromami, opustená. Možno v nej prespal Bram Stoker.
Domáci, okatá inšpirácia draculovským zámkom - na spôsob Branu.
Krajinka ako v Polanského Plese upírov.
Druhý pokus.
Starý Boris. Už je lepšie, teplo je za sklom.
Kostolíkov je v Rumunsku ako maku.
Skutočný Draculov hrad: Poienari - jeho trosky, vedie k nemu 1400 schodov.
Toto je hrad Bran v Transylvánii. Tepes ho obliehal, ale nikdy v ňom nebýval. Zrejme viac zodpovedá predstavám zahraničných turistov o upírskom hrade. Architektúrou pripomína Oravský zámok. Prístup aj cestovný ruch v tejto oblasti je ústretový k bohatým zahraničným zákazníkom. Tento fór sa diktátorovi podaril (ak je pravdivá informácia, že on bol iniciátorom lokalizácie Draculu na tento hrad). Posledné dve fotografie sú z internetu: http://www.aboutromania.com/brancastle4.html
