"Prečo Rumunsko?!" Zavyl som. "Čo to je za nápad? Veď tam nás vo vnútrozemí prepadnú, okradnú a možno aj zabijú! Nevyspíme sa! Budeme musieť byť vždy, jeden z nás, nepretržite v strehu a nezažmúriť oči! Keď som tam pred rokmi bol na víkende, ukradli nám v spánku kolesá z auta! Ráno sme sa zobudili nie na pnemumatikách, ale na tehlách pod Barkasom! Ani sme netušili, podgurážení v driemotách, čo sa okolo nás robí...!"
"Pretože ma nebaví ísť do zabehaných turistických centier, kde je všetko poruke a na tácke! Benátky? Vôbec ma to neláka, boli sme tam... V Rumunsku je nádherná príroda a ísť tam na vlastnú päsť je zaujímavým dobrodružstvom," odpovedal syn nevzrušeným hlasom. Uvažujúc, či mám šancu prelomiť jeho rozhodnutie, som opáčil: "A Istanbul...?" Smola! Nezmestilo sa to do časových aj cenových kalkulácii, návrh neprešiel. "Cesta vlakom je dlhá, raz taká dlhá ako do Bukurešti. A lietadlom to je príliš drahé..."
Náš dialóg prebehol v polovici augusta a už o niekoľko hodín po mojej predbežnej kapitulácii sme listovali v kníhkupectve dostupnou literatúrou o Rumunsku. Ponuka mizerná, ceny nadpriemerné. Nakoniec sme si vybrali paperbackové české vydanie, pôvodne anglických autorov, ktorého cena sa vyšplhala nad šesťsto korún. Predavačka, v nedeľu podvečer mimoriadne neochotná, pravou rukou nablokovala sumu do pokladne, prevzala peniaze a ľavou sa pokojne naďalej napchávala lepenáčom (obložený chlebík obrovských rozmerov).
Po dva dni "bedekr" odpočíval v igelitovej taške, keď ma premohla zvedavosť (niekedy o polnoci, ako spievajú Smokie), vzal som si ho do postele... Reku, nejako sa unavím, aby na mňa prišiel spánok, čo to si počítam, kam to vlastne do pekla ideme... Na moje prekvapenie, kniha to bola nesmierne podrobná a zaujímavá. Určená turistom, ktorí cestujú na vlastnú päsť a nespoliehajú sa na cestovky. Jediné, čo sme si chceli rezervovať popredu - bol dvojdňový nocľah - aby sme neblúdili po príchode nočnou Bukurešťou...
Predbieham. Sprievodca podrobne mapoval všetky možné(?) oblasti, na ktoré som bol zvedavý. Nielen geograficky. Uvádzal možnosti ubytovania s konkrétnymi adresami, mapkou, telefónom a tam kde mali mailové spojenie bolo v tomto vydaní (z roku 2004) k dispozícii. Ubytovania boli rozdelené do cenových pásiem. Od prvého po deviate, najdrahšie. To prvé sa mi videlo neprimerane lacné, aby mohlo zaručiť základné hygienické minimum a preto som ho okamžite vylúčil (čudoval som sa, že je tam vôbec uvedené, v sprievodcovi anglických autorov. Potom som si uvedomil, že vydanie je špeciálne upravené pre potreby našich českých bratov, ktorých skromnosť je všeobecne známa). Nevydržal som, vstal z postele a išiel do synovej izby, bol ešte hore a čítal Teresu Le Guyn. "Pozri sa..." Hovorím, prisadnúc perinu, strkajúc mu pod nos knihu otvorenú na stránke s ubytovaním. Pozrel a začítal sa. V tú noc sme boli dlho hore...
Jevstvuje na železnici taká telefónna informačná linka, kde stojí minúta hovoru 4 koruny. Nie je to veľa, ak uvážim, čo všetko mi povedala operátorka. Mal som obavy, že to bude stáť aspoň 64 Sk (ako pri tých pikantných číslach), taká bola ochotná... Upokojil som sa až keď som si našiel na internete cenu. Úplne spokojný budem až keď dôjde výpis z účtu, aby som bol na istom, že tá profesionálna dokonalosť a výpovedná hodnota neboli len pekným snom... Hlas bol veľmi milý a podával mi informácie o spojení, o cene za cestovný lístok - a proste o všetkom, čo sme potrebovali vedieť. Predstavte si, telefonovali sme v nočných hodinách, a predsa, dostali vyčerpávajúce odpovede na moje, často "nemiestne" zvedavé otázky. Takže: 2 spiatočné s miestenkami stoja cez 6500 Sk. Druhou triedou. V prvej by to bolo 9000 sk. Ak cestujete sólo - je to drahšie, takmer o štvrtinu... Vlak ide z Prahy. Volá sa Pannónia. Z Bratislavy, hlavnej stanice odchádza pred piatou hodinou, ráno. Do Bukurešti prichádza okolo 23.15 miestneho času.
Ešte niekoľko dní som počúval, zo všetkých strán, okolo seba, že idem do krajiny, kde jedia psov a pomaly aj ľudí. Sú to nezmysly. Je mi to jasné, ale tieň strachu vo mne pokrýva racionalne myslenie, aspoň na 50 percent. Uvidíme.
V piatok nadránom, o 4.53 hod., odchádzame. Veď napišem...
