Na deň presne, ale po dvadsiatich troch rokoch, idem rovnakou cestou. Mníchov a železničné priecestia. Semafory. Staré domy.
Smerom tam sa zastavil čas.
Iba na okraji mesta je to inak. Už ho nepoznávam.
Chlapík v reflexnom pršiplášti (je mizerné počasie, prší už druhý deň) zbehne z chodníka a postaví sa mi do cesty. Rukou ma naviguje vľavo. Vchádzam na parkovisko. Všade sú osobné vozy a školské autobusy. Šípka ukazuje pomedzi stromy.
Pokračujeme okolo informačného strediska. Dlhým neupraveným chodníkom. O niekoľko minút zastaneme pred bielou budovou. Na bráne čítam: Arbeit macht frei. Sme tu.
Pri bráne staré ženy napichujú na palice odpadky. Typická nemecká precíznosť a poriadkumilovnosť.
Vchádzame.
Namiesto článku:
Symbol nacistických koncentrákov.
Vstup z vnútornej strany. Vonku je zvyšok koľají a zakonzervovaná stanica.
Začiatok: pamätník pred správnou budovou, veliteľstvom, administratívou, miestom prvého kontaktu.
A koniec pre mnohých.
Školáci.
Iba málokde sme boli sami.
V miestnosti, kde väzni odovzdávali doklady, šatstvo a osobné predmety, je na stene odhalený nápis Rauchen verboten. Myslel som idiotsky na vlastný fajčiarsky zlozvyk. To by vám nenapadlo...
Spoločná sprcha. Pôvodne boli na strope pripevnené trubky s rozvodom vody.
História tábora na paneloch.
Völkischer Beobachter
(Začiatkom roka začal britský vydavateľ Peter McGee vydávať noviny NSDAP, chce zverejniť všetky čísla od roku 1933 až do ich zániku v roku 1945. V Berlíne vybuchovali vášne, viedli sa polemiky. Údajne sa proti nepostavila ani Centrálna rada Židov, dúfajúc, že k jednotlivým číslam sa vyjadria historici).
Spomínanie. Na väznených, mučených a umučených. V tejto miestnosti je aj tabuľa zo Slovenska, aj obrátený trojuholník, ktorý nám pripomína, že v Dachau väznili (a vraždili) aj homosexuálov.
Obrátený trojuholník je z roku 1985.
Najviac obetí bolo z Poľska a z Nemecka.
Topole, ktoré na Lagerstrasse vysadili väzni, vyrástli v obrov. Porovnával som dobové snímky s realitou. Na fotografii sú baraky v deň oslobodenia tábora.
Dnes.
Tábor bol zčasti zrekonštruovaný, ostali iba dva pôvodné baraky
zachované na začiatku Lagerstrasse.
Žiaci a učitelia. Otázky, odpovede a diskusia.
Miesto pre obrady katolíkov.
Pôdorysy nezachovaných barakov. Rekonštrukcia prebehla v šesťdesiatych rokoch.
V baraku č. 28 boli väznení katolícki kňazi. V pozadí miesto pre evanjelické bohoslužby.
Veniec poľských motocyklistov.
Spomienkove miesto pre Židov.
Priekopa (zrekonštruovaný úsek pri krematóriu).
"Kúpeľňa" v krematóriu. Masovo ju nacisti nepoužili, nestihli. V deň oslobodenia tu Američania našli nakopené mŕtvoly.
Na podstavci sú kolieska pre ľahšiu manipuláciu s telami.
V okolí sú pamätné miesta s pozostatkami.
Cesta k popravisku.
Nebol pekný deň pre fotografovanie. Čarovné zákutia vytvorili tí, ktorí sa starajú o toto miesto.
Popravisko.
Dnes sú všade kvety. Aby krv zastrelených netiekla na cestu, väzni vyhĺbili jamu.
Cestička ako z rozprávky. Umelý les, pomyslel som si (a dotýkal sa stromov, či ma neklamú zmysly). Naozaj to vyzerá ako umelina.
Popol a kosti.
