Koncert v DK Lúky (folk v Petržalke)

Včera som využil pozvánku na koncert Števa Šantu a českého dua (nakoniec sa z neho vykľulo trio:) Žamboši. Podobne ako boli Traja mušketieri štyria:), aj tu to bolo tak... Števo a traja českí muzikanti. V komornom priestore kulturáku sme prežili krásny večer, plný nádherných textov a výbornej hudby. V prípade Šantu: večná škoda, že jeho nápadité melódie neobohatili svojou účasťou ďalší inštrumentalisti, sám Števo robil so svojou gitarou a hlasom zázraky. Šlapal absolútne naplno. Jeho texty, melancholické, smutné, ale aj tie, ktoré komentujú rozporuplnosť dnešného sveta, odboj voči modlám súčasnosti, postoj, ostať sám sebou mi pripomenuli slová Boba Dylana: Viem, že svojimi piesňami nezmením svet, ale viem, že svet nezmení mňa. Žamboši (nominovaní na Anděla)* odviedli perfektný inštrumentálny výkon, podporený tromi hlasmi, africkým bubienkom, či flautou miláčika šéfa kapely, ale textovo ma natoľko neoslovili ako Šanta, ktorého postoj zarezonoval najviac (pre mňa) v piesni Obyčajná žena. Takže, milé dievčatá, tešte sa zo života, so všetkým krásnym, čo prináša. Tancujte, jašte sa, prežívajte radosť a smútok, lásku aj sklamania, kým